riaditeľ firmy, ktorá vznikla pred rokom. Jej majoritným vlastníkom je rovnomenná kanadská spoločnosť z Vancouveru. Menšinovým podielnikom je firma Pideco CGF z Košíc, ktorá má pridelený dobývací priestor ložiska.
ROŽŇAVA. Investor mieni baňu environmentálne zabezpečiť, odčerpať vodu, dať do poriadku podzemné priestory a postaviť úpravňu. Spolu s mestom a baníckym spolkom Bratstvo plánuje v nevyužitých priestoroch zriadiť banský skanzen. Odhaduje, že by to mohlo stáť všetko spolu až poldruha miliardy korún. Prínosom by bolo vytvorenie asi tristo nových pracovných miest a oživenie baníckych tradícií v meste.
Do priemyselného parku
"Chceme sa stať strategickým investorom rožňavského priemyselného parku a uchádzať sa o investičné stimuly od štátu," dodal Zahorec. Väčšinu peňazí na projekt si podľa neho firma zoženie z vlastných a bankových zdrojov, v čom nevidí problém. Kanadská materská spoločnosť je registrovaná na burze, jej investormi sú silné fondy a v štáte Colorado v USA prevádzkuje baňu na zlato. "Je to síce menšia, ale hodnotná baňa," tvrdí.
Podobný potenciál vidí aj v Mária bani. Ložisko na žile Strieborná s obsahom zlata, striebra, medi, antimónu a ďalších vzácnych kovov považuje za veľmi perspektívne. Jeho hodnota v posledných rokoch vďaka nárastu cien kovov výrazne stúpla a dobývanie by mohlo byť ekonomicky efektívne aj po zarátaní nemalých nákladov potrebných na odčerpanie vody a zasanovanie bane. Doposiaľ bola najväčším problémom zamýšľanej ťažby ekologicky prijateľná technológia spracovania rudy.
Do piatich rokov
"V súčasnosti sa končia v Colorade poloprevádzkové pokusy a táto prekážka bude vyriešená," ubezpečuje Zahorec s tým, že pôjde o technológiu zodpovedajúcu európskym štandardom ochrany životného prostredia. Príprava projektu, spracovanie rôznych štúdií, posudkov a získanie povolení však podľa neho jeho uskutočnenie neumožnia skôr ako do piatich rokov. " Vtedy by malo byť už všetko jasné," dodáva.
Mária baňa patrí medzi najstrašie ložiská v okolí Rožňavy. Meď a striebro sa v nej dobývali už v 14. storočí. Vo väčšom sa začala ťažba počas druhej svetovej vojny a vrchol dosiahla v osemdesiatych rokoch. Bola považovaná za najperspektívnejšie ložisko bývalého štátneho podniku Železorudné bane. Aj preto sa v roku 1989 začalo s veľkou investíciou do rozšírenia ťažby, ktorá mala cieľovo dosiahnuť až 200-tisíc ton ročne. Po ekonomickej transformácii bola investícia zastavená. Baňa sa stala súčasťou podniku Želba, ktorý bol v roku 1998 sprivatizovaný. Želba však skončila v konkurze. Ešte predtým, v roku 2000, sa však pre údajnú ekonomickú neefektívnosť rozhodla baňu zatopiť a štát s tým súhlasil. V súčasnosti je už tretí rok pod vodou.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
