Korzár logo Korzár Gemer
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Pád do 50-metrovej hlbočiny prežil bez zranení

Prvotné informácie o tom, že medzi zranenia, ktoré utrpel 16-ročný Silvester z Rožňavy pri páde do šachty v bani Schlloser, patrí aj zlomenina nohy,

sa nepotvrdili. Mladík akoby zázrakom nemá nič zlomené a neutrpel nijaké vnútorné poranenia. Svoj život vystavil nebezpečenstvu pre železo, ktoré chcel speňažiť. Kvôli jeho "zárobkovej" činnosti boli v sobotu v pohotovosti všetky záchranné zložky a vrtuľník doviezol na miesto nešťastia Záchranársku jaskynnú skupinu Horskej záchrannej služby. Kto a či vôbec preplatí zúčastneným náklady, je nateraz otázne.

ROŽŇAVA. Päťdesiatmetrový pád do prepadliska banskej štôlne mohol byť Silvestrovi osudný. Jemu sa, našťastie, nič nestalo a fakt, že vyviazol len so škrabancami a zopár modrinami, nejde záchranárom do hlavy. Na mieste nehody viacerí z nich podotkli, že pády do takmer kolmých útvarov podobného typu bývajú smrteľné, prípadne vyviazne nešťastník s vážnymi poraneniami. Silvester mal "z pekla šťastie".

Skryť Vypnúť reklamu

Záchrannú akciu si nepamätá

Na otázku, čo vlastne robil na mieste nehody, či tam hľadal železo, prikývol. Po absolvovaní všetkých vyšetrení bol v pondelok unavený a na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení pospával. Službukonajúci personál potvrdil, že nemá žiadne zranenia. S chlapcom komunikujú hlasnejšie, keďže má sluchovú chybu. Na otázku, či ho niečo bolí, povedal: "hlava".

Záchrannú akciu si však nepamätá. Ani to, kto sa k nemu dostal ako prvý a ako ho vytiahli jaskyniari z prepadliska. "Čoskoro ho prevezieme na traumatológiu. Nemá žiadne vážne poranenia ani zlomeniny," dozvedeli sme sa v pondelok na ARO.

Kto znáša náklady na záchranu

Na akcii sa okrem jaskyniarov z Rožňavy, ktorí sa na miesto nehody dostali po hasičoch ako prví, podieľali aj jaskyniari z Brna a záchranári z jaskynnej záchrannej skupiny Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci. Dobrovoľníkom, ktorí riskovali svoje životy, za ich pomoc nikto nikdy nezaplatí. Ako poniektorí z nich podotkli, ani nepoďakuje. "Vďaky sa nám dostane málokedy," hovoria.

Skryť Vypnúť reklamu

Iná situácia je však v prípade Horskej záchrannej služby a Leteckej záchrannej zdravotnej služby. Podľa informácií Pavla Svetoňa z LZZS ATE v Starom Smokovci, posádku vrtuľníka na pomoc pri záchrannej akcii v bani v Rožňave vyzvala na pomoc Horská záchranná služba. "Náklady budeme teda fakturovať im. Zatiaľ ich nemáme vyčíslené. Jedna letová minúta stojí u nás približne 1000 korún a na akcii v Rožňave sme nalietali 88 minút," informoval Svetoň.

Horská služba zatiaľ náklady vyčíslené tiež nemala, no podľa šéfa HZS Jozefa Janigu priamy zásah nebol nákladný. "Rádovo ide o približne 10-tisíc korún. Samozrejme, musíme k tomu prirátať faktúru za leteckú prepravu. Či nám tieto náklady niekto preplatí, alebo ich nakoniec budeme musieť zasponzorovať my, je otázne. V sobotu šlo v rožňavskej bani o ľudský život. Nevedeli sme, aká je situácia. Museli sme konať rýchlo. Inú možnosť sme nemali," dodal J. Janiga.

Skryť Vypnúť reklamu

Zodpovednosť za zabezpečenie baní nesie štát

Návštevy starých banských šácht zažívajú podľa hlavného štátneho radcu Ministerstva hospodárstva SR Rudolfa Šemberu boom. Na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by presne zodpovedala otázku, koľko starých banských diel a v akých oblastiach existuje. "Predpoklad je okolo 7-tisíc, možno viac. Presné číslo však nevieme," povedal R. Šembera. Podľa jeho slov banské práva boli v minulosti postavené na iných zásadách a vlastníka banských území zaujímal len podiel na ťažbe. Keď sa baňa odťažila, bola nechaná napospas svojmu osudu. Po zavedení prvých banských zákonov vznikol aj plán zabezpečenia likvidácie vyťaženej bane, ktorý predurčoval tej-ktorej inštitúcii jej povinnosti. S príchodom vojny sa aj tieto náležitosti vytratili a po jej skončení už nik nevedel s istotou posúdiť vlastníctvo a zodpovednosť za zabezpečenie takzvaných starín. "Často sa stávalo, že ťažobné spoločnosti narazili na stariny, o ktorých nik netušil, že existujú.

Hoci sa ľudia spravidla boja liezť do starých štôlní a prepadlísk, za posledné roky u chudobnej skupiny obyvateľstva vznikol akýsi hľadačský boom. "Idú tam s cieľom získať železo alebo iné kovy. Tu narážame na nevedomosť či nevzdelanosť. V starých banských šachtách totiž nijaké železo nenájdu. V časoch, keď sa tieto bane ťažili, stavali sa výstuže na zabezpečenie stability žily z dreva. Bola to ťažká a hlavne odborná tesárska práca. V týchto baniach preto hľadači železa nič nenájdu," vysvetlil R. Šembera. Situácia je iná v prípade novších baní, v ktorých sa využívali takzvané TH výstuže. "Tie boli zo železa a stavali sa na všetkých kritických miestach bane. Po skončení ťažby bolo ich odstránenie rizikom, že sa steny zrútia, a preto sa nechávali tam. Výstuže sem-tam objavia hľadači a vyberajú, čo sa dá. Nesie to v sebe obrovské riziko, že narušia stabilitu a všetko na nich spadne," povedal.

Za novú baňu, kde je známy majiteľ, nesie zodpovednosť za jej zabezpečenie po odťažení vlastník a jeho povinnosti pretrvávajú navždy. Po likvidácii niektorých banských a ťažobných spoločností prešli záväzky na Rudné bane, š. p., v Banskej Bystrici. Ak sa nájde nezabezpečená baňa, na ktorú niekto upozorní, majú povinnosť urobiť nápravu a financie na realizáciu idú zo štátneho rozpočtu. "Zabezpečenie starých baní, kde nie je známy vlastník, riešilo pred časom ministerstvo životného prostredia a novela banského zákona previedla povinnosť starostlivosti o tieto bane na ministerstvo hospodárstva. V súčasnosti sa obnovuje vyhláška, ktorá bude prostredníctvom ministerstva financií riešiť náklady na zabezpečovanie spomínaných baní," vysvetlil R. Šembera.

Dnes existuje vypracovaný systém, na základe ktorého chcú baníci vysvetliť verejnosti potrebu zachovania zmienky o starých baniach z pohľadu historického a kultúrneho významu. "Máme 14 činných banských spolkov, ktoré majú cestu k peniazom na zriadenia pamätníkov či pamätných tabúľ na miestach, kde sa kedysi ťažilo. Z historického hľadiska ide o jedinečné pamiatky, ktoré aj keď z bezpečnostných dôvodov zavalíme, označí aspoň pamätník," dodal na záver R. Šembera.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 928
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 137
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 239
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 672
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 865
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 861
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 005
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 791
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 275
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Finančník s pyramídovou hrou sa chcel dostať z väzby, rozmyslel si to

Dávid Gedeon bude na slobode najskôr v januári 2021.

Dávid Gedeon. Z väzby sa dostane najskôr na budúci rok v januári.

Časť hradieb v Kežmarku je v zlom stave. Ľudia sa boja úrazu

Vlastníci múr zabezpečili, pamiatkari zásahy nepovolili.

Mestský múr na Baštovej ulici v Kežmarku.

Do piatich rokov by mohol byť humenský park pri kaštieli ukážkový

Po parku sme sa prešli s mestskou odborníčkou na verejnú zeleň.

Františka Mudra v parku pri dube, ktorý vyschol a do novembra ho zrežú.
Rozhovor

Študuje astrofyziku. Pri zatmení Slnka v Čile sa jeho predstavy zrútili

Na Slovensko sa musia vrátiť šikovní ľudia a nakopnúť to tu.

Marko Mesarč sa zúčastnil expedície v Čile, kde pozoroval úplné zatmenie Slnka.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop