metodiku, podľa ktorej by sa na tomto poli mohli orientovať. V radoch organizátorov aktivačných činností i samotných aktivovaných vzniká chaos a panika. Podmienky aktivácii sa zmenili a mnohým sa nepáčia.
REVÚCA. Riaditeľka Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Revúcej Viera Hanesovská na margo nespokojnosti organizátorov i aktivantov hovorí. "Všetko je v štádiu riešenia, treba chvíľočku počkať a nerobiť zbytočnú paniku. Aktivačné práce budú pokračovať aj keď v mierne zmenenom režime. ZMOS a ministerstvo práce o konkrétnych veciach rokujú," tvrdí.
Zrušila im biznis
Novela zákona poriadne otriasla najmä tými, čo si z aktivačných prác urobili dobrý biznis. Na jednej strane sa to týka zamestnávania koordinátorov. Tí, doposiaľ poberali, vo väčšine prípadov, najväčší možný plat, čiže 15-tisíc korún v hrubom. Na región s takou vysokou nezamestnanosťou a nízkymi mzdami to podľa mnohých nie je malý peniaz. V nejednej obci šlo o pomerne lukratívny zárobok a k práci koordinátora sa dostali len "vyvolení".
"Filozofia zákona sa ale zmenila. Pracovných miest je v rámci Slovenska dostatok a preto sa prikročilo k znižovaniu aktovačných činností. Samozrejme, obciam sa to nemusí páčiť," povedala riaditeľka. Obce totiž majú, podľa novely zákona, obmedzené príjmy. Jeden koordinátor, ktorý kedysi koordinoval dvadsať ľudí, ich má mať dnes pod palcom sto. Za jedného z ich dostane 80 korún, čo je v prepočte 8-tisíc korún v hrubom. Takéto zníženie príjmu sa mnohým samozrejme nezdá. "Ako mám ustriehnuť sto ľudí? To sa predsa nedá. Dennodenne im rozdeliť robotu, dávať pozor na to, či sa nepoflakujú a či robia, toto sa nedá stíhať pri stovke ľudí. A za taký malý peniaz," hnevá sa jeden z koordinátorov v obci Rožňavského okresu.
Niektorí koordinátorov nemajú
Organizátor aktivačných prác, či už šlo o obec, alebo občianske združenie, dostal na jedného aktivovaného 800 korún a úrad práce mu uhradil aj plat pre koordinátora. Ak si chce miesto koordinátora udržať a zároveň mu ponechať aj plat, ktorý mal doposiaľ, musí ho doplatiť z vlastnej kasy. Sú však obce, kde nemajú potrebný počet nezamestnaných a koordinátora aktivačných prác ani nemajú. "Robím to ja sám a zadarmo. Nikto mi za to nič neplatí," hovorí starosta obce Vlachovo Juraj Kováč. Podľa jeho slov si obec z vlastného rozpočtu nemôže dovoliť platiť koordinátora. "Šlo by to na niečí úkor. Napríklad verejná zeleň," povedal starosta.
Občianske združenia skončili
Zmeny sa dotkli aj občianskych združení. V niektorých mestách, napríklad v Tornali, zamestnávalo 18 občianskych združení takmer tri tisícky nezamestnaných. Tomuto je koniec. OZ sa už k ľahkým peniazom nedostanú. Prídu o tisíce pre svojich koordinátorov aj o 800 korún za jedného aktivanta. Ak malo OZ napríklad 100 aktivantov, mesačne zinkasovalo 80 000 korún. Podľa úradníkov mnoho OZ vzniklo len preto, aby mohli zamestnávať aktivantov. Zákon bol však nastavený tak, že im, po splnení podmienok, nemohli aktivácie úrady práce odmietnuť.
Čas aktivácii sa skrátil
Dĺžka aktivácie tiež prešla zmenou. Kým starý zákon umožňoval nezamestnaným byť na aktiváciách aj niekoľko rokov, po novom sa bude môcť zamestnať takýmto spôsobom najviac na 12 mesiacov a dosť. Okrem toho, nezamestnaný musí byť dlhý čas bez práce a musí poberať dávku v hmotnej núdzi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
