so spomienkou na to, že z pádu vyviazol len so zlomenou ľavou nohou. A možno aj na to, že prvýkrát letel vrtuľníkom.
BRZOTÍN. Pred časom v obci Brzotín organizovali výstup na skalu, na ktorú miestni pozvali aj Maďarov z partnerskej obce. Bolo tam okolo 70 ľudí. Aj Jožo s kamarátmi po asi hodine a pol vyšli na vrchol skaly, na ktorej je lúka. Chvíľu tam pobudli a keď sa rozhodli poslednýkrát pokochať krásnym výhľadom na široké okolie, Jožo stúpil na okraj a nasledoval pád.
Pád stlmili stromy
"Ja si na pád vôbec nespomínam a spätne už ani na to, že som stál na okraji skaly. Len kamaráti mi povedali, že sme sa chceli ešte poobzerať po okolí, lebo odtiaľ je naozaj krásny výhľad a že potom som sa pošmykol a spadol. Zobudil som sa až v lese pod skalou. Spadol som na stromy," hovorí Jožo, ku ktorému vzápätí zo skaly zbehli niekoľkí ľudia. "Zafixovali mi nohu nejakým drevom, lebo len tá ma bolela. Nič viac."
Jeho kamarátovi dali vedieť na skale prítomní ľudia o páde až po niekoľkých minútach. A toho jednoznačne poburuje prístup, s akým sa medzi tamojšími ľuďmi stretol. "Všetci len pozerali dolu zo skaly, na čele so starostom. Keď som sa pýtal, či už niekto volal pomoc, tak mi bolo povedané, že je to náš kamarát, že je tam s nami, tak nech si k nemu ideme my. Keby sa tam zabil, tak neviem, kto by niesol zodpovednosť za to, že mu nebola poskytnutá prvá pomoc. Len za to, že vyzerá inak ako miestni, sa ho strániť...," krúti hlavou Jožov kamarát.
Starosta obce Pavol Gášpár oponuje: "Veď moji dvaja synovia pri ňom boli ako prví, tí mu zafixovali nohu. Jeho kamarátov som posielal dolu, nech mu idú pomôcť. Tak som to myslel! Veď keď s niekým idem na túru, tak sa o neho aj starám."
A kamaráti sa aj postarali. Jeden z nich telefonoval na 155 a radil sa so záchranármi, akú formu pomoci zvoliť. "Sanitka by tam nevyšla, nosiť dolu sme ho nechceli, lebo sme sa báli, či nemá zranenú chrbticu. Tak napokon prišiel vrtuľník a ten sme navigovali."
Anjelik môj, kde lietaš?
Jožo na vrtuľník čakal približne len dvadsať minút. Záchranári k nemu spustili lano, pichli mu upokojujúcu injekciu, navijakom ho vytiahli na lúku, naložili do vrtuľníka a previezli do rožňavskej nemocnice. Verdikt: škrabance na hlave a zlomená kosť dolnej končatiny. Pobyt v nemocnici trval od soboty do utorka. "Nič vážne mi nie je, nič ma nebolí. Ja viem, že som mal obrovské šťastie. Jasné, že budem oslavovať aj druhé narodeniny. A keď sa mi noha vylieči, pôjdem na skalu opäť, ako už veľakrát predtým. Neviem, prečo by som tam nemal ísť," uvažuje Jožo a tentoraz sa kochá pohľadom na skalu, z ktorej pred pár dňami spadol, zdola z dediny.
Miestni si ho teraz obzerajú ako raritu. "No čo?! Letecký deň dobre dopadol, že?," uťahuje si z neho známy, prechádzajúc okolo. "To je už moja skala, bude mať moje meno," smeje sa Jožo.
"Mal si bohovské šťastie," konštatuje druhý a tiež obracia hlavu ku skale. "Položíme ti tam hore pamätnú tabuľu," smeje sa ďalší kamarát. "A budeme ti spievať ´anjelik môj, kde lieeetaaaš,´" zaklincuje debatu.
Nebol som sfetovaný
Jožo sa už teraz tiež usmieva, ale vtedy mu všetko jedno nebolo. Ani jeho kamarátom. Priznáva, že mali vypité. "Ale ožratí sme neboli, veď to by sme sa tam ani nevyštverali, to totiž nie je úplne jednoduchá túra. Ale pravdaže, už som o sebe počul kdečo. Vraj som bol sfetovaný, aj že som sám chcel skočiť. Sfetovaný som nebol. Záchranári mi hneď zobrali krv a výsledky sú negatívne. Skočiť by som nikdy neskočil, nie som samovrah. Jednoducho som sa pošmykol, to sa môže stať aj inému. Ja už sa však na kraji skaly prechádzať nebudem," dušuje sa mladík.
Nezabúda na tých, ktorí mu pomohli. "Ďakujem tým, ktorí mi zafixovali nohu, ktorí privolali pomoc, záchranárom vo vrtuľníku, personálu v nemocnici, jednoducho všetkým, ktorí mi pomohli. Som naozaj vďačný."
STELA KRAUSOVÁ
stela.krausovakorzar.sk
Autor: POPRAD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
