pri takýchto smutných udalostiach sa vyroja húfy znalcov, ktorí bez hlbšieho poznania problematiky hneď vedia, kto za to môže. Hneď im je jasný zodpovedný, hneď vinník. Svätá prostota a ich blahoslavený čiernobiely pohľad na svet!

Chápem rodičov obete, že hľadajú záchytný bod pre zdvôvodnenie: prečo sa to muselo stať?

Chápem i preventívny účinok kampane, aby sa to viac nezopakovalo. Čo však nechápem, sú hlúpe výhovorky tých, ktorí by sa aspoň čiastočne mohli cítiť spoluzodpovední. Akoby boli emotívne totálne vyprahnutí a bez akejkoľvek náznaku empatie. Nehovoriac o tom, aby si priznali svoj podiel možno len hypotetickej spoluviny. Neubralo by im to na kráse, ale voči pozostalým a samotnému prípadu by to bolo ľudské gesto.

Naopak sme boli svedkami bohorovnosti a truhlíkovskej vševedomosti trpaslíkov vrhajúcich dlhé tiene. Oni v žiadnom prípade za nič nemôžu, to tí druhí, vykrikovali. Vrcholom bolo vytĺkanie politického kapitálu opozíciou, ktorá z absolútnej vyprahnutosti vlastných zmysluplných tém, skočila s pedofilnou perfídnosťou po pedofilovi.

Nakoniec to všetko spadlo na psychiatrov. Presne v duchu zákona o padajúcich exkrementoch, ktoré skončia vždy na tej najnižšej úrovni. Napriek tomu, že oni sú tí, ktorí majú k veci toho čo najviac povedať a ktorých treba najviac počúvať. Celá tá poľovačka na vinníkov mi pripadá ako chytanie vetra. Čiste teoreticky to mohla byť absurdná súhra náhod a okolností, ktoré vyústili do tragédie. Bez toho, aby sa dalo ukázať prstom na toho, kto má väčšie maslo na hlave. Také veci sa predsa stávajú. Koľko pedofilov a iných deviantov behá po svete bez toho, aby sa o nich vedelo? Sú neznámi, kým o sebe nedajú vedieť. A ten, kto bol niekedy za múrmi psychiatrie, si určite položil otázku: Kde je viac takýchto pacientov? Dnu alebo von?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer