slovenských a českých jaskyniarov a speleopotápačov sa v stredu dvaja z potápačov z jej útrob nevynorili. Na mieste zasahovali rožňavskí hasiči, Horská záchranná služba a speleopotápači. Záchranárom v noci zo stredy na štvrtok všetko jedno nebolo, nevedeli ani to, či ich kolegovia žijú. Akcia sa skončila vo štvrtok ráno úspechom. Z jaskyne vyšli von živí, zdraví, vo výbornej psychickej kondícii a bez zranení Aleš Procháska a Jiří Maté.

KUNOVÁ TEPLICA. Vchod do jaskyne je priemerom menší než koleso osobného auta. Po troch metroch kolmého zostupu pokračuje v členitom teréne úzka chodba. Jaskyniar sa v jej väčšej časti môže len plaziť. Po 800 metroch sa začína sifón, teda zaplavené chodby, ktoré sú takisto úzke ako chodba vchodu. Sifón je hlboký 10 metrov a dlhý 80 metrov.

V utorok popoludní sa obaja potápači ponorili do sifónu, chceli ho preskúmať. Keď sa vracali, A. Procháska omylom prerezal vodiace lano, ktorým sa mal dostať von z vody. Dostať sa späť cez mútnu vodu s nulovou viditeľnosťou nevedel, preto sa jeho kolega J. Maté za ním vybral späť. Nevyšiel však už ani on. V stredu napoludnie sa začala záchranná akcia.

Zmobilizovali sa Česi aj Slováci

Na miesto dorazili hasiči, horská služba, jaskyniari, jaskynní potápači špička z Českej a Slovenskej republiky. A o polnoci aj minister vnútra Robert Kaliňák.

Všetci predpokladali a verili, že potápači sú na suchu v dóme a nevedia sa dostať späť. Prečo, to nevedel nik. Mohol im chýbať kyslík, mohli byť podchladení, do úvahy pripadala aj možnosť, že jeden z nich spanikáril. V

V každom prípade, najväčšiu rolu zohrávali špičkoví jaskynní potápači. Za pár hodín sa dokázali zmobilizovať z Prahy aj z Brna. Prvý sa v stredu potopil rimavskosobotský prvotriedny potápač. Na povrch sa po viac než dvoch hodinách dostala správa, že sa mu to nepodarilo. Za ním sa potápali ďalšie skupiny, pričom si navzájom pomáhali, no stále sa v mútnej vode nevedeli dostať k ceste za potápačmi.

Po polnoci sa zabezpečilo telekomunikačné spojenie medzi vchodom do jaskyne a vchodom so sifónu, aby jaskyniari nemuseli chodiť s každou informáciou von na povrch približne hodinu aj pol tam a rovnaký čas späť.

Pred druhou nadránom prišiel s najnovšími informáciami minister Kaliňák. "Jeden je nezvestný už pomaly 40 hodín, druhý asi 20. Ak by boli nezranení, bola by nielen teoretická, ale aj praktická šanca, aby sa dočkali pomoci," povedal.

Omylom prezeral vodiace lano

Pred štvrtou nadránom sa na povrch dostala pozitívna správa potápači sú živí! Po deviatej popoludní sa dostali na povrch aj samotní potápači. A. Procháska bol aj po vyše 40 hodinách "väzenia" v tme, tichu, takmer stopercentnej vlhkosti a v teplote okolo 8 stupňov Celzia mimoriadne pokojný a prístupný každej otázke.

"Hlavný problém bol ten, že po normálnom prieskume dómu, po troch hodinách, sme sa vracali a zamotali sme sa do šnúr. Ja som omylom prerezal inú šnúru, než som mal a stratil som orientáciu. Jirka vyplával von, ja so sa vrátil do dómu a čakal som na záchranu. Asi po 18 hodinách sa pre mňa vrátil Jirka a pretože ho vôbec ho nenapadlo, že by tá šnúra mohla byť prerezaná, vykĺzla mu z rúk ešte skôr, než stihol v nulovej viditeľnosti niečo urobiť a ostal tam so mnou," pokojne opísal situáciu A. Procháska." Skúsili sme hľadať cestu bez šnúry. Ale tam je viditeľnosť naozaj nulová, svietite si baterkou do očí a nevidíte. Nepodarilo sa to, tak nastúpil ešte havarijnejší plán."

Spali a cvičili

Procháska bol 36 hodín v núdzovej situácii. "Cítil som to tak, že to musím nejak prečkať. A najlepšia je prevencia proti podchladeniu. Takže do príchodu Jirku som trištvrte hodiny odpočíval, alebo spal a štvrťhodinu cvičil. Tak so to opakoval aj s Jirkom, až pre nás prišli záchranári. Neboli sme teda podchladení, lebo vieme, čo v takej situácii robiť. Keď prišla záchrana, mal som obrovskú radosť," dodáva Aleš, ktorý podľa svojich slov psychické problémy okrem stresu nemal.

Jaskyniari nemali žiadne fyzické problémy, a tak mohli z jaskyne vyplávať bez väčšej ujmy. "Pre potápačov to bol úplne mimoriadny úkon. Potápali sa v zakalenej vode, kde boli prvýkrát a zvládli to bravúrne. Zišla sa tu elita českých a slovenských potápačov," vychválil záchranárov. Na rozdiel od nich nebol v jaskyni prvýkrát. A opísal sifón, v ktorom bolo potrebné zasahovať. "Ľudsky povedané, je tam miesta asi ako pod posteľou."

Dnaásťročná dala prednášku Kaliňákovi

Cestu k svojim dvom kolegom napokon našiel Jan Sirotek z Brna a Michal Megela z Rimavskej Soboty. Kameň zo srdca spadol aj rožňavskému jaskyniarovi Jaroslavovi Stankovičovi, ktorý akciu koordinoval.

"Bola to potápačská akcia. Tri roky budujú cestu za sifón, aby sa dostali do ďalších priestorov jaskyne. To, že tí dvaja vyviazli v takej pohode, je dôkazom, že nie sú žiadne béčka".

Okrem záchranárov sa ďalšou hrdinkou stala dcéra J. Matého. Dvanásťročná Klárka napriek svojmu veku ukázala silnú psychickú odolnosť a hoci bol jej otec v jaskyni bez správ o tom, v akom stave je, dokázala organizovať akciu na povrchu do takej miery, že ministrovi Kaliňákovi dala polhodinovú prednášku o akcii s kompletnou dokumentáciou.

"Podala mi všetky informácie. Čo majú oblečené, aké majú vrstvy oblečenia, prečo sú izolovaní, prečo majú šancu...," nestačil sa čudovať minister.

Hoci došlo pri prieskume jaskyne k mimoriadnej udalosti, jaskyniarom to poskytlo ďalšie informácie o jej útrobách a mienia v prieskume pokračovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer