Dino a Shiloh sú mená psíkov, ktorí v Rožňave so svojou cvičiteľkou Luciou Kolárikovou už niekoľko rokov poskytujú takzvanú kanisterapiu. Je to
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
podporná liečba za pomoci psa. Dobrovoľne navštevujú niekoľko domovov sociálnych služieb a snažia sa pomáhať ich klientom. Stretávajú sa s rôznymi formami telesného a mentálneho postihnutia a svojou liečbou dosahujú úspechy. Jedným zo zariadení, ktoré navštevujú, je aj Dom humanity Slovenského Červeného kríža (SČK) v Rožňave.
ROŽŇAVA. Táto terapia pomáha napríklad upevňovať návyky, motivuje k činnosti, odstraňuje napätie, vyvoláva psychickú pohodu, dokáže dokonca uvoľňovať kŕčovité končatiny. Svedčia o tom aj prípady z Domu humanity SČK, kde sa štyri deti s detskou mozgovou obrnou už rok liečia kanisterapiou. Podľa slov fyzioterapeutky deti polohujú na psíkovi. Nohy majú vyložené na zvierati. Po 20 až 30 minútach sa ich kŕče uvoľnia a ak boli svaly studené, zohrejú sa. Teplo zvieraťa upokojuje a zmierňuje bolesť. Jedno z detí, ktoré je schopné rozprávať, Katka Straková, opísalo svoje pocity, ktoré prežíva. Cíti mravenčenie, teplo a uvoľnenie.
Už štvrtý rok sa L. Koláriková, okrem iného aj kanisterapeutka, dobrovoľne zaoberá týmto druhom terapie zvieraťom. "Postup pri práci s rôzne postihnutými ľuďmi musí byť pomalý. Kedykoľvek môže nastať nečakaná reakcia človeka, na ktorú nie je ani cvičiteľ ani psík pripravený a môže sa stať nezvratná chyba. Preto je potrebné odhadnúť situáciu. Štvornohý spoločník, ktorý prešiel výcvikom a skúškami na kanisterapiu, má byť pripravený na všetko. Mal by byť odolný voči rôznej manipulácii s ním bez toho, aby nejakým spôsobom nevhodne zareagoval", informuje nás L. Koláriková.
V Dome humanity SČK bol prvý deň podľa riaditeľky veľmi živelný. "Chlapček, ktorý sa o psíka veľmi zaujímal, mu pozrel zuby, oči, uši, srsť. Potom nečakane psa uhryzol," s úsmevom spomína riaditeľka. Pri tejto situácii sa ukázalo, aká má byť povaha štvornohého terapeuta, pretože na chlapcovo uhryznutie reagoval len otočením hlavy.
Kanisterapia sa prevádza dlhodobo prevažne len na tých istých pacientoch, pretože dochádza k citovej väzbe a je potrebná dlhodobá podporná liečba. Už po roku vedúca Domu humanity SČK Katarína Kurimská konštatuje: "Sme veľmi radi, že v Rožňave je človek, ktorý má vzťah k takýmto deťom a psíkom a zaoberá sa touto činnosťou. Je to plus pre naše deti."
Psí syndróm vyhorenia
Aj keď sa to nezdá, Dino a Shiloh sú po terapii veľmi vyčerpaní. Ako hovorí ich cvičiteľka L. Koláriková, "je to pre nich práca. Musia sa na ňu sústrediť a chcú ju robiť dobre. Zviera cíti, vníma, všetko prežíva a dáva do tej práce všetko."
Aj pracovníci Domu humanity SČK vidia, ako ich terapia vyčerpáva. Lucia hovorí: "Psa by nemal cvičiteľ preťažovať. Odporúča sa pracovať len dvakrát do týždňa. Takisto ako u človeka môže aj u psíka nastať syndróm vyhorenia, preto potrebuje pauzu na regeneráciu. Tieto psy aj rýchlejšie starnú. Dokonca odchádzajú aj do dôchodku. Je to individuálne v závislosti od zdravotného stavu, ale v priemere je to vo veku 8 až 9 rokov. Správny cvičiteľ by mal vidieť, kedy už doslúžil a nevládze ďalej pracovať.