ľudových hudieb, nechýbala súťaž v strúhaní šindľov, ukážka rejdovských dvorov i remesiel.
REJDOVÁ. Hosťom tohtoročného festivalu bolo srbské mesto Kovačica. Preslávené je ďaleko za hranicami najmä svojim insitným umením a galériou, ktoré ho prezentuje. V Rejdovej otvorili výstavu s takýmito pestrofarebnými maľbami.
Dokonalá slovenčina vďaka borovičke
Ale program spestrili aj tým, že ich umelkyňa maľovala na kožu záujemcom rovnako pestré tvary, aké bolo vidieť aj na obrazoch. Hovorí, že pozrie ľuďom do očí a hneď vie, aký motív má ich kožu zdobiť. Farárovi napríklad za okamih pribudol na ruke anjelik. A tamojší remeselník zase naživo vyrezával rôzne predmety z dreva. Inak, živí sa kuchárčením, práca s drevom je len jeho záľuba.
V Kovačici žijú Slováci. Prekvapili takmer dokonalou slovenčinou. Vedúci srbskej výpravy Pavel Babka tvrdí, že je to preto, lebo im zo Slovenska každý mesiac nosili borovičku. Nie rok, ani dva, ale dvesto. A pri takej pravidelnosti donášok s takým mokom sa na slovenčinu zabudnúť nedá.
Slávne insitné umenie
Mesto Kovačica spolupracuje s Rejdovou len pár rokov. Primäl ich k tomu košický umelec, vlastniaci v rázovitej obci Gemera chatu, ktorý objavil v Kovačici na obrazoch podobné motívy, aké sú v Rejdovej realitou.
"Je tu krásne, sme tu poprvýkrát. Rejdová je desaťkrát menšia než naše mesto. Len táto dedina je položená vyššie, je hornatejšia. A vyhovuje nám aj ten pokoj, ktorý tu nachádzame," povedala jedna členka výpravy. Dodala, že u nich si slovenčinu a slovenskú kultúru odovzdávali celé generácie. Preto ostalo všetko slovenské zachované aj v Srbsku. A navyše k tomu pridali insitné umenie, nad ktorým híkajú aj americkí turisti.
Bodku urobil Šarišan
"To, čo robí naše umenie iným, je fakt, že naši umelci na to nepotrebujú diplomy, robia to aj zo záľuby. A spájajú svoju minulosť, kultúru, zážitky, informácie a obrazy zo života s tým, čím žijú dnes. Samozrejme, vždy na to použijú pestré farby," povedal P. Babka, zároveň majiteľ galérie v Kovačici.
Umenie srbských Slovákov dopĺňalo cez víkend umenie folkloristov, ktorí sa striedali na miestnom amfiteátri, ale aj v dedine. Vrcholom podujatia bolo vystúpenie folklórneho súboru Šarišan z Prešova, ktorý zožal na rejdovskom amfiteátri standing ovation. A diváci sa nestačili čuovať, odkiaľ berú folkloristi toľko energie na program, pod ktorým dunel celý amfiteáter.
Málo jedla
Do súťaže o najlepšiu pálenku sa tentokrát zapojilo deväť majiteľov mokov zo všetkého možného. Porote najviac chutila černicovica z Rejdovej, čučoriedkovica z Rožňavy a slivovica s medom z Rejdovej. Srbi priniesli dokonca morušovicu.
Vari jediným kritickým bodom slávností bol nedostatok jedla. Riaditeľka usporiadateľského Gemerského osvetového centra Helena Novotná sa ospravedlňuje, hoci ako hovorí, ich zodpovednosť to ne je. "Nemôžeme súkromných podnikateľov donútiť, aby prišli predávať jedlo. Ale garantujem, že už sa nestane, že by nemali účinkujúci a návštevníci čo jesť. Veď účinkujúci si ani nemali za čo vymeniť stravné lístky. Nabudúce si o zariadime inak a na podnikateľov sa spoliehať nebudeme. Neprišli dokonca ani tí, ktorí účasť prisľúbili. Podnikatelia akciu jednoducho podcenili".
(ela)
Autor: POPRAD
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
