pozitíva pre duševné zdravie a kultiváciu obyvateľov podtatranského priestoru.

V médiách by sa týždeň hovorilo o tom, čo mala oblečené, s kým sa stretla, aké slávnostné menu sa kde podávalo a kto ju čím originálnym obdaroval. Z hlavných správ by aspoň na čas vymizla žumpa a nahradila by ju aristokracia. Nemuseli by sme počúvať krčmové reči politikov, rozpitvávať kriminálne delikty a závidieť rozkrádačom štátneho majetku. Mnohí by si doplnili znalosti z dejepisu a žasli by nad tým, čo táto chodiaca kráľovská encyklopédia prežila. Skrátka, mali by sme častejšie možnosť vystúpiť z našej provinčnosti a získavať nadhľad.

Už chápem, prečo bol Satinský monarchista. Práve kvôli tomu nadhľadu, kvôli vystúpeniu z prízemnosti, z bahna vlastných malicherností, kvôli tomu pohľadu zhora, možno i kvôli panovníckej vznešenosti, kvôli vycibreným spôsobom i vkusu a, samozrejme, najmä kvôli príslušným pôžitkom. To všetko k sebe patrí, ale iba vo vzájomnej rovnováhe. A to chce vývin počas niekoľkých storočí.

Nemali sme vlastných panovníkov, ba ani samostatné dejiny a asi práve preto je pod Tatrami takáto rovnováha cnosťou. Verejný priestor tu ovládli hulváti a celebrity s krátkym polčasom rozpadu, no skutočná osobnosť tu chýba. Taká, ktorá by bola prirodzenou i uznávanou autoritou.

Nehovorím, že by sme si mali uzákoniť kráľovstvo. Len sa mi vidí, že zúfalo potrebujeme niekoho, kto bude mať silu verejne hovoriť pravdu. Videl som, ako sa na tých pár sekúnd, čo prešla tá útla dáma okolo, stávali ľudia lepšími. Smiali sa, tlieskali a boli nadšení. Na to, aby bol človek rešpektovaný, nemusí byť monarchom. Stačí, aby si zachoval osobnú integritu. Asi tak, ako si ju dokázali zachovať starci z Hanákovho filmu Obrazy starého sveta. Napriek tomu, že títo hrdí odpadlíci stáli na opačnom konci spoločenskej hierarchie, boli si s kráľovnou veľmi podobní.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer