zmyslami. Pred svetom treba mať pokoru a úctu, byť jeho aktívnym účastníkom, alebo často len pozorovateľom, snažiť sa mu čo najviac porozumieť, ale i prijímať ho taký, aký je.

Práve to mi napadá dnes, keď si spomínam na dobu zlomu. Na 17. november pred devätnástimi rokmi. Na život v "socíku" i teraz. Na všetko dobré, zlé i horšie, na šedé zóny i záblesky radosti a nádeje. Nemám rád ploché videnie sveta, maximálne tri rozmery a potom nič, pretože tých rozmerov je toľko, koľko ich človek vidí. Nemám rád veľkohubé vyhlásenia, že predtým bola doba kamenná a civilizácia prišla len potom, lebo to nie je pravda.

Pravdou je, že za niekoľko rokov sa dá zmeniť politický systém, inštitúcie, ekonomické vzťahy a všetko ostatné. Len človek nie. Ten sa mení oveľa, oveľa pomalšie alebo vôbec. Súčasnosť je toho horúcim dôkazom. Pretože kto bol chrapúňom, ostal im i dnes, kto veril v slušnosť, verí jej i dnes, kto si ctil slobodu, ctí si ju i dnes. Bez oslavných ód a zamatovo-revolučného pátosu.

Všetko je to v hlave, hovorieva môj kamarát. A tam si treba upratať, aby sa niečo zmenilo. Zdá sa, že mnohí na to zabudli a plynule prešli z jedinej totality socializmu do plurality totalít kapitalizmu.

Autor: Svet podľa novembra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer