Mestské divadlo Actores pripravilo pre svojich divákov v nedeľu 21. decembra tento rok už v poradí tretiu premiéru. Tentokrát to bola pôvodná
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
dráma o tlaku súčasnej doby pod názvom "Bez mihnutia oka". Predstavenie sa neodohrávalo vo veľkej sále Obchodnokultúrneho centra (OKC), ale v menšej, komornejšej Experimentálnej sále.
ROŽŇAVA. Celý príbeh sa odohráva v pivnici, kde sa divákovi premietnu osudy troch ľudí (Peter Szőllős, Monika Hanzlíková a Róbert Kobezda). Divák sedí vo veľkej blízkosti pódia a sám akoby bol zapojený do samotného deja predstavenia. Na osude týchto troch ľudí je ukázané, ako dokážu médiá ovplyvniť životy všetkých ľudí a aj tie naše.
"Dostali sme grant z Ministerstva kultúry SR, a práve preto sme premiéru museli uskutočniť ešte v tomto roku," povedala na úvod režisérka divadla Tatiana Masníková. Touto hrou chcela divákovi ukázať ako demokracia funguje, " aby ľudia hľadali medzi riadkami v novinách, aby na demokraciu nepozerali so zaslepenými očami. Ak si chce človek skutočne vybojovať svoje miesto na Zemi, mal by na to pozerať s otvorenými očami."
"Je to intelektuálne predstavenie"
Celé predstavenie je komornejšie, pre menší počet divákov. Človek sa vie s hercami zžiť a akoby aj sám žil ich príbeh. Ako povedala T. Masníková, "chcela som, aby divák sedel v tej pivnici, cítil s hercami, a aby sa ho ten príbeh bytostne dotýkal." Predstavenie ale nie je určené pre širokú verejnosť, "je to intelektuálne predstavenie."
Ako nám herci prezradili, pre všetkých to bola výzva, pretože ich postavy boli špecifické. "Pre mňa to bola najväčšia výzva, pretože je absolútne odlišná od môjho charakteru, ktorý mám v normálnom živote," povedala Monika Hanzlíková. Aj ďalší dvaja predstavitelia, mali na to rovnaký názor, pretože ich postavy sa odlišujú od ich skutočných životov. Toto predstavenie sa líšilo tým, že diváci boli akoby vtiahnutí do deja, "kontakt je veľmi blízky. Je to veľmi ťažké, pretože z tej bezprostrednej blízkosti sa divák nedá oklamať. Musí tam byť reálny pocit, reálny pot a reálne žitie v danej situácii. Takže o to je to náročnejšie, ale zase krajšie," skonštatoval herec Peter Szőllős. "Viacej sa mi páči takéto predstavenie ako keď hráme na javisku a diváci sú v hľadisku," dodal Róbert Kobezda.