dnes euro pokračovateľom, mal by som ho za šialenca. Takejto predpovedi by som nikdy neuveril. Jednoducho preto, že v realite reálneho socializmu to bolo väčšie sci-fi, ako let na Mars.
Akákoľvek kapitalistická mena bola vtedy manna nebeská, lebo bola vstupenkou takmer do raja. K tovaru, ktorý nevýkonná socialistická ekonomika nevedela pre ľudí zabezpečiť. A tej meny bolo žalostne málo. Prekvital s ňou čulý čierny obchod, ktorý mali pod placom tzv. veksláci. V Tuzexoch, špeciálnych obchodoch, sa za špeciálne platidlo - bony, ktoré boli ekvivalentom tvrdej meny, dal kúpiť vysnívaný kapitalistický tovar. A keďže inde toho tovaru vôbec nebolo, v Tuzexoch bol nával. Chodili sa tam kupovať džínsy, elektronika, ale i autíčka pre deti, ktoré sme volali angličáky. No a, samozrejme, všetko to ostatné, čo inde nebolo a čoho sú dnes plné obchody na každom rohu.
Legálne sa k tvrdej mene ešte mohol dostať i bežný občan, ktorému štát dovolil vycestovať na Západ. Dostal devízový prísľub, čo bola almužna, ale v prepočte na socialistickú „mäkkú" korunu veľmi drahá, z ktorej by po pár dňoch aj tak umrel od hladu. Ak chcel prežiť a nejakú drobnosť si kúpiť, musel si tie drahé marky či doláre načierno zaobstarať a prepašovať. Tie peniaze však boli tak neskutočne predražené, že čokoľvek si kúpil, stálo to nehorázne veľa. Mojím suvenírom z toho obdobia je horolezecká páperová vetrovka. Dal som za ňu pred tridsiatimi rokmi dva priemerné platy. Je skvelá a dodnes mi slúži. Koľko strachu ma však stála. Najprv som sa bál, že mi colníci najdú tie franky, skryté v topánkach. No a pri ceste domov, že mi ju vyzlečú a zhabú. Dnes je takýto strach smiešny.
Je neuveriteľné, akú úžasnú cestu sme za dvadsať rokov prešli. A najmä, aký je svet i pri dnešných problémoch relatívny. Práve preto by sme nemali zabúdať, čo sme tu len nedávno mali a kde sme boli. Vážme si euro.
Autor: čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
