Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote.
RIMAVSKÁ SOBOTA. Exponáty pochádzajú z rokov 1910-1950 z rôznych lokalít Gemera Malohontu a sú z archívu GMM a Baníckeho múzea v Rožňave. Ako informoval Dalibor Ďuriš z GMM, plátenné nástenky zobrazovali najmä výjavy reprezentujúce útulný domov, lásku, životné múdrosti a skúsenosti, náboženské motívy, či výjavy ovplyvnené holandským prostredím. V kuchyniach bývali umiestňované nad stolom, sporákom či umývadlom. Stenu mali chrániť pred znečistením, no zároveň boli aj obrazom, teda ich funkcia bola úžitková i dekoračná. Predlohy k vyšívaným nástenkám sa kupovali v obchodoch, na jarmokoch, alebo sa šírili prostredníctvom podomových obchodníkov.
Vyšívané motívy dopĺňali verše
"Plátenné nástenky sú v rámci výstavy prezentované aj ako ukážka kultúry všedného dňa vidieckeho prostredia ovplyvneného meštianskou kultúrou," uviedol Ďuriš. Vyskytujú sa na nich vyšívané motívy vo väčšine prípadov doplnené veršovaným textom v maďarskom alebo slovenskom jazyku. Pôvod vyšívaných textilných nápisových násteniek treba hľadať v Nemecku, kde sa v 19. storočí vyvinula profesia kresličov vzorov ako predlôh k vyšívaným textíliám. Ich vznik súvisel aj s modernizáciou kuchyne v meštianskych domácnostiach a so snahou zdôrazniť v nich čistotu a poriadok. Koncom 19. storočia sa textilné nástenky začali šíriť aj do iných krajín Európy, prenikli najskôr do mestského prostredia. Prostredie vidieka ich prijalo prevažne až po I. svetovej vojne, v niektorých častiach Slovenska len v polovici 20. storočia v závislosti od vývoja vzhľadu kuchynského interiéru. Záujemcovia o históriu a tradície si výstavu môžu pozrieť do konca marca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
