v stolových horách jaskynné systémy. Slováci sa vrátili s úspechom objavili to, o čom netušili doteraz sami samotní Venezuelčania. V stolových horách objavili ďalšie jaskyne.

ROŽŇAVA. Tím, ktorý odcestoval do Venezuely 6. januára, tvorili štyria vedci z Univerzity Komenského v Bratislave, dvaja chorvátski a piati slovenskí jaskyniari. Bola to už šiesta medzinárodná expedícia do jaskýň na stolové hory, na ktorých sa zúčastnili slovenskí jaskyniari a vedci. Pri tej poslednej bol súčasťou aj Rožňavčan Jaroslavav Stankovič.

Objavili asi osem kilometrov nových jaskýň

"Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok," hovorí nadšený jaskyniar, ktorý inak doprevádza turistov netradičnou cestou aj v Krásnohorskej jaskyni, zvanej tiež Buzgó. Expedícia vo Venezuele bola však iného rangu, tamojšie jaskyne sú úplne iné, nehovoriac o klíme, prostredí či faune. Cieľom výpravy bolo vysvetliť, ako vznikajú jaskyne v stolových horách, skúmať ich z biologického či geologického charakteru a potom prebádať útroby a objavovať nové. To sa aj podarilo."Niekoľko jaskýň tam bolo objavených v nedávnych rokoch. Nám sa podarilo teraz objaviť ďalšie. Jednu sme nazvali Jaskyňa kolibríka, je dlhá štyri kilometre a patrí medzi najdlhšie kvarcitové jaskyne na svete. Objavili sme aj ďalšie menšie jaskyne, dokopy asi osem kilometrov," hovorí J. Stankovič. "Naši vedci zistili, ako tie jaskyne vznikli. Totiž najprv sa predpokladalo, že vznikajú rozpúšťaním hornín, ako napríklad naše krasové jaskyne. Ale to nie je pravda. Venezuelské vznikli vyplavovaním piesku z nespevnených vrstiev kremenných pieskovcov. Kým u nás sú zväčša jaskyne vápencové, tam sú z kremenného pieskovca".

Vrtuľník prišiel na stolové hory o tri týždne

Celý tím vyniesol na vrchol stolových hôr, do 2500-metrovej výšky nad morom, vrtuľník. Potom sa brodili močaristým povrchom hory až ku vchodu už objavených útrob. A potom zlanili do horizontálnej jaskyne. Aj s materiálom pre vedcov a jaskyniarov, potravinami a ďalšími zásobami na tri týždne! Toľko totiž trvalo, kým pre nich vrtuľník prišiel, aby ich znovu zviezol pod stolové hory. "Inak, ako vrtuľníkom, sa tam dostať nedá. Takže sme strávili tri týždne odrezaní od sveta. Pre jaskyniarov to nie je až taký psychický nápor, ako pre vedcov," hovorí J. Stankovič o kolmých stenách hôr, z ktorých sa jednoducho nedá zliezť.

Teplo, škorpióny a endemické živočíchy

Našťastie, venezuelské jaskynné systémy sú pre našinca teplé. "Vo vnútri bola priemerná teplota vzduchu 14 stupňov Celzia. V našich jaskyniach, položených v niečo nižšej nadmorskej výške, bývajú 2 až 4 stupne. Vlhkosť vzduchu bola vysoká". Denné svetlo prenikalo do jaskyne cez otvor. Vonku sa počasie striedalo, štandardne bolo od 20 do 25 stupňov Celzia. Ale keď občas zapršalo, voda sa rapídne zdvihla aj v jaskyniach a boli chvíle, keď mali jaskyniari len pol hodinu na odpustenie útrob. Mimochodom, život v nich je omnoho bohatší ako v našich jaskyniach. Väčšina živočíchov je endemická, vyskytujú sa len tam. Žijú tam desať centimetrov dlhé cvrčky, rôzne pavúky, obrovské množstvo škorpiónov adaptovaných na to prostredie. Niktoré prvýkrát v živote videli aj naši vedci". Objavy majú veľký význam tak pre Venezuelčanov, ako aj pre Slovákov. Všetko je zdokumentované a vznikajú nové mapy jaskýň.

Autor: ela

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer