Napríklad aj takých prezidentských volieb. Ich víťaz je obrazom relevantnej väčšiny voličov, ktorá si zvolí človeka sebe podobného. Aby bol blízky jej svetonázoru, vyznávaným i dodržiavaným hodnotám, či predstavám o živote.
Ak je táto väčšina pokrivená, napríklad pokrytecká, nenáročná na osobnostné i charakterové vlastnosti, názorovo nekonzistentná, povrchná, s chýbajúcou historickou pamäťou a podopretá krčmovou kultúrou, zvolí si za prezidenta sebe podobného jedinca. Aby nevybočoval z rady, aby neprečnieval, aby nedráždil. Masy zbožňujú priemerných, ktorí hovoria ich jazykom a zosobňujú ich vlastnosti, či názory na svet. Nadpriemerní sú zlí, lebo sú pripomienkou ich slabostí a malosti.
Prezident je reprezentant. Reprezentovať by mal to najlepšie v danom spoločenstve. Mal by byť autoritou morálnou i štátnickou a mal by byť nositeľom tých najlepších vlastností. Nie preto, aby sme mu závideli, ale preto aby nás motivoval. Aby nás v ťažkých chvíľach pozdvihol, povzbudil a ukázal cestu. Okrem toho je i vizitkou pre svet, lebo mu hovorí o nás. Otázkou však je, či Slovensko už dozrelo na to, aby sa i tí náročnejší, ktorí boli doposiaľ v menšine, nemuseli za prezidenta hanbiť. Odpoveď skrýva už možno dnešný deň.
Autor: Akého chceme prezidenta?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
