NIŽNÁ SLANÁ. Havarijný stav výtoku banských vôd do rieky Slaná v regióne Gemer trvá už tri roky. Z bývalej bane v Nižnej Slanej do rieky uniká mangán, sírany či arzén, najväčší problém pre ekosystém však predstavuje železo. To ale súčasne paradoxne chráni organizmy pred toxickým arzénom.
Uviedol to vedúci Katedry geochémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a odborník na prieskum a hodnotenie znečistených území a sanáciu environmentálnych záťaží Ľubomír Jurkovič.
Baňa znečisťuje rieku Slaná tri roky. Vytekanie banských vôd má zastaviť projekt za 740-tisíc Čítajte Voda sfarbená do červena
Silne mineralizované banské vody vytekajú do rieky Slaná od februára 2022. Pôvodcom znečistenia je niekdajšia železorudná baňa v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná. Voda v rieke je sfarbená do červena, môže za to vysoký obsah železa, ktorý je najväčším problémom aj pre miestny ekosystém.
„Ide o vážny problém, a to najmä pre ryby. Železo rozpustené v banskej vode sa v povrchovej vode rieky Slaná vyzráža na železitý oker, ktorý sa im lepí na žiabre a ony sa udusia," priblížil Jurkovič.
Podľa výsledkov rozborov vody dosahujú prekročené hodnoty v rieke okrem železa i mangán, sírany či arzén. Pred nepriaznivým vplyvom toxického arzénu živočíchy v Slanej chráni paradoxne železo, ktoré v rieke spôsobuje najväčšie problémy.
„Železo, ktoré sa vyzráža z banskej vody, vytvorí na sedimentoch okrový povlak, ktorý má tú vlastnosť, že je veľmi kvalitný sorpčný materiál. Stopové prvky, ako je aj arzén, rozpustené vo vode, sa naň vedia veľmi dobre naviazať," vysvetlil Jurkovič.
Z rieky Slaná sa vytráca život. Kontaminovanú vodu z bane bude zachytávať hrádza Čítajte Čistiareň by musela zvládať enormné prietoky
Ako dodal, špecifickým problémom tiež je, že voda, ktorá vyteká z bane v Nižnej Slanej, je pre oxidáciu v banských priestoroch teplá, čo môže mať z dlhodobého hľadiska vplyv na diverzitu ekosystému.
V rámci riešenia výtoku banských vôd do rieky Slaná sa v druhej polovici roka 2024 začali prvé práce v podzemí. Banskí záchranári najskôr vykonali opatrenia s cieľom usmerniť tok vôd a oddeliť kontaminovanú vodu od čistej. Na prelome rokov na ne nadviazali ďalšie práce, ktoré majú priniesť ustálenie množstva výtoku kontaminovanej banskej vody.
Opatrenia počítajú aj s montážou kanálového a potrubného prepojenia, na ktoré má nadviazať vybudovanie dvoch havarijných nádrží a technológie na vypúšťanie a reguláciu vody.
Vyriešenie situácie s výtokom banských vôd v podzemí je podľa odborníka na sanáciu environmentálnych záťaží mimoriadne náročné, a to najmä z dôvodu rozmerov bane a obrovského množstva vody, ktoré sa tu nachádza. Za problematické považuje aj riešenie s čistiarňou odpadových vôd, ktorá by musela zvládať enormné prietoky.
„Efektívnejšie by možno bolo pasívne čistenie vôd, to znamená oddeliť železo pasívnou sedimentáciou, čím sa výrazne zníži efekt farbenia vody a tiež degradácia vodného prostredia," skonštatoval Jurkovič s tým, že takto získaný železný kal je navyše možné sekundárne využiť na iné účely.
Banskí záchranári ukončili niekoľkomesačné práce v bývalej bani v Nižnej Slanej Čítajte V Smolníku je situácia horšia
Situácia, ku ktorej pred tromi rokmi došlo na rieke Slaná, je podľa Jurkoviča výsledkom dlhodobého zatápania banského diela v kombinácii so zrážkovou činnosťou. Takýto prípad nie je podľa neho na Slovensku ojedinelý a k výtoku banských vôd do povrchových tokov dochádza aj v ďalších regiónoch.
„Napríklad na ložisku Smolník vyteká voda dodnes bez akejkoľvek úpravy. Situácia je tu oveľa horšia ako v Nižnej Slanej, pretože tu vyteká veľmi kyslá voda. Špecifický príklad je lokalita Poproč, kde je výtok v porovnaní s Nižnou Slanou menší, ale je tam extrémne množstvo antimónu a arzénu," vymenoval Jurkovič s tým, že problematických banských diel je na Slovensku veľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
