Očakávali autonómiu a rozvoj, avšak po nástupe nominanta strany SNS Tomáša Tarabu na pozíciu ministra životného prostredia sa dočkali personálnych čistiek a rozvratu. Tak opisuje dianie v Správe Národného parku Slovenský kras bývalá zamestnankyňa VERONIKA STRAKOVÁ. Podľa nej sú kroky vedenia ministerstva a nového riaditeľa parku cielenou deštrukciou systému ochrany prírody.

Straková pozná situáciu aj v Múzeu Betliar, v ktorom pracovala do roku 2023 a donedávna s ním spolupracovala prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré vypomáhalo múzeu pri jeho aktivitách. Po zmene zastupujúcej riaditeľky, ktorú iniciovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS), panuje aj na tomto pracovisku atmosféra strachu a neistoty.

Straková upozornila, že dianie v týchto inštitúciách ovplyvňuje turistický ruch. „Rezorty životného prostredia, kultúry, ale aj cestovného ruchu majú v rukách nominanti strany SNS. To im dáva obrovské možnosti vytvoriť podmienky pre rozvoj tejto časti Slovenska, ktorá má veľký potenciál v cestovnom ruchu. Namiesto toho rozvracajú Národný park Slovenský kras, ale aj múzeum, ktoré spravuje kaštieľ v Betliari, hrad Krásna Hôrka a neďaleké mauzóleum. Ide o erbové inštitúcie cestovného ruchu, ktoré majú byť výkladnými skriňami a hlavnými ťahákmi pre návštevníkov celého regiónu,“ vraví v rozhovore pre Korzár.

Košice ste vymenili pred rokmi za Gemer. Ako sa vyvíjal váš pracovný život po presťahovaní?

Na Gemer som prišla v roku 2016 z Košíc. Odvtedy som pracovala v národnom múzeu v Betliari. Začínala som tam ako sprievodkyňa pre kaštieľ. Neskôr som pracovala ako múzejný pedagóg a bola som aj vedúcou oddelenia marketingu.

To bolo do roku 2023, keď som sa rozhodla odísť do Správy Národného parku Slovenský kras. Tam som pracovala ako referentka pre medzinárodné dohovory a neskôr aj ako manažérka pre rozvoj národného parku. Bola to kumulovaná funkcia.

Takže váš odchod z Múzea Betliar nemal ešte nič spoločné s dianím, ktoré nasledovalo po parlamentných voľbách v roku 2023, keď rezorty kultúry a životného prostredia ovládli nominanti strany SNS?

Veronika Straková. (zdroj: Archív Veronika Straková)

Áno, bolo to moje osobné rozhodnutie. Kaštieľ Betliar ma uchvátil, preto som mala túžbu pracovať na tomto mieste, no po čase som sa chcela vydať iným smerom. Dopomohlo tomu prijatie novely zákona o národných parkoch, ktorá rozviazala ruky ich správam pre pomerne intenzívny rozvoj. Tým pádom vznikli úplne nové pracovné pozície.

Študovala som v Košiciach na prírodovedeckej fakulte, takže vzdelaním som prírodovedec. Mojou hlavnou motiváciou pre zmenu zamestnania bola teda túžba rozvíjať sa v tom, čo som priamo vyštudovala.

Vlani začiatkom mája vymenil minister Taraba riaditeľa správy národného parku Milana Olekšáka, ktorého nahradil Martin Golian. Ten pracoval dovtedy na Okresnom úrade Rožňava. Ako vyzerala pracovná atmosféra v správe parku pred týmto zásahom ministra?

Národné parky vznikli po prijatí spomínanej novely zákona v roku 2022 akoby nanovo. Konečne sa stali reálnymi správcami pozemkov na území, ktoré mali spravovať. Čakalo nás množstvo výziev. Týkalo sa to legislatívy, ochrany prírody a krajiny, navyše parky sa mohli konečne venovať aj svojmu trvalo udržateľnému rozvoju, podpore turizmu či spolupráci s miestnymi stakeholdermi. Medzi zamestnancami tak prevládalo obrovské odhodlanie a optimistická atmosféra.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odvolaný riaditeľ národného parku: Takéto zásahy ministerstva tu ešte neboli Čítajte 

Kedy sa to začalo meniť?

Dalo by sa povedať, že niečo sa zmenilo hneď po jesenných voľbách 2023, po ktorých prišlo na ministerstvo nové vedenie. Títo ľudia si, zdá sa, predstavovali, že ochrana prírody v rámci činnosti odborných organizácií nebude pod ich vedením prioritou.

Zreteľnejšou zmenou bol však až nástup pána Goliana na pozíciu riaditeľa správy národného parku. V našom prípade riaditeľ určuje smerovanie celej inštitúcie, čiže dokáže zásadným spôsobom ovplyvniť to, ako bude fungovať celý národný park.

Dnes je zrejmé, že nový riaditeľ nemal záujem komunikovať so zamestnancami. Prestali sa konať bežné porady. Zrazu sme netušili, aké je naše ďalšie smerovanie, čo ideme robiť a čo je v pláne. Tak prebehli tri či štyri mesiace.

V septembri sa konala prvá organizačná zmena, ktorá priniesla zníženie stavu zamestnancov, ktorých bolo už aj tak zúfalo málo vzhľadom na agendu nášho národného parku a jeho rozlohu. Plánovaný počet zamestnancov pred reformou a pred príchodom nového riaditeľa mal byť 29, no tento počet sme nikdy nedosiahli. Po zásahoch riaditeľa zostalo zamestnaných 22 ľudí.

Akých pracovných pozícií sa rušenie dotklo?

Skončili napríklad dvaja zoológovia, no postupne odchádzali aj ďalší kolegovia. Tým pádom, že riaditeľ nekomunikoval so svojím tímom, ľudia nedokázali ďalej riadiť oddelenia, ktoré mali na starosti. Takto odišli na základe vlastnej žiadosti vedúci kancelárie riaditeľa, vedúca ekonomického oddelenia a ďalší odborní zamestnanci. Správa postupne stratila aj krajinára, členov stráže prírody a ďalších ľudí.

Mapa zonácie Národného parku Slovenský kras z roku 2023. (zdroj: Správa NP Slovenský kras)

Predchádzala prepúšťaniu nejaká interná diskusia alebo aspoň individuálne rozhovory so zamestnancami?

Neprebehla žiadna diskusia a nedostali sme ani žiadne vysvetlenia. Napríklad ja som s pánom riaditeľom nikdy neabsolvovala žiadne sedenie, na ktorom by sa pýtal, čo je moja pracovná náplň, ako si plním svoje úlohy, alebo ako budem ďalej pokračovať. Na poslednú otázku som dostala odpoveď počas decembrovej organizačnej zmeny, ktorá s mojím miestom nepočítala.

Ako sa prejaví znížený stav zamestnancov na fungovaní národného parku?

Najväčší problém je ten, že odborná organizácia pod ministerstvom životného prostredia zažíva doslova personálny kolaps. Tímy, ktoré tu boli pripravené robiť na svojich úlohách, sú zosekané na pár ľudí, ktorí nebudú schopní pri množstve úloh riešiť ich adekvátne a zodpovedne.

Ďalším problémom je zmena legislatívy, ktorá zavádza pojem „fikciu súhlasu“. To znamená, že ak sa príslušná organizácia nestihne vyjadriť napríklad k projektu výstavby v národnom parku v lehote, bude sa to považovať automaticky za súhlas.

Pri podhodnotenom počte zamestnancov nie je reálne možné, aby sa stíhalo lehoty dodržiavať. Z nášho pohľadu ide o cielenú deštrukciu systému ochrany prírody na Slovensku. Zdá sa, akoby zámery jednotlivcov mali vyššiu prioritu ako verejný záujem, ktorý nie sú správy národných parkov schopné za týchto podmienok zabezpečovať.

Stromy označené na výrub v Zádielskej tiesňave, ktorá je rezerváciou s najvyšším piatym stupňom ochrany. (zdroj: FB/Lesoochranárske zoskupenie VLK)

Mohla si verejnosť všimnúť niečo, čo by naznačovalo, že správa národného parku sa zmieta v personálnych problémoch?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer