ROŽŇAVA. V Základnej škole Pionierov 1 v Rožňave už dlhšie nezvoní, žiaci nemajú 45-minútové vyučovacie hodiny, nesedia vo dvojiciach v lavici a učiteľka nestojí pred tabuľou diktujúc poznámky či presné zadanie úloh.
Namiesto toho si ráno druháci sadnú do kruhu. Každý z nich si predtým vezme štipec a pripevní ho k obrázku z rozprávky V hlave, ktoré znázorňujú rôzne emócie. Deti sa majú zamyslieť, ako sa v ten deň cítia.
Väčšinu štipcov pripevnia k obrázku, ktorý znázorňuje radosť. Tri z nich sa objavia aj pri smútku.
Učiteľka žiakov vyzýva, aby opísali svoje dnešné pocity. Najprv dvíhajú ruky tí, ktorí cítia radosť. Tešia sa na školské vianočné trhy, ktoré museli pre chrípku preložiť na január. Jeden zo žiakov povie, že dnes po neho príde ocko a pôjdu za starkou, preto sa teší.
Napokon svoje pocity opíše aj žiak, ktorý pripol štipec k obrázku znázorňujúcemu smútok. „Dnes som sa veľmi dobre nevyspal,“ vysvetlí.
Na základnej škole v Rožňave takto deti učia premýšľať nad vlastnými emóciami. Dávajú im priestor uvedomiť si, že cítiť aj iné emócie ako radosť, teda hnev či smútok, je úplne v poriadku.
Triedny maskot mimoň
Zároveň sa snažia učiť ich, ako sa aj s týmito emóciami vysporiadať. „Ak sú smutní, môžu si na chvíľu posedieť v učiteľskom kresle, dať si priestor pre seba. Máme aj triedneho maskota, plyšového mimoňa, s ktorým sa môžu chvíľu potúliť, ak sa necítia dobre,“ opisuje pedagogička Katarína Lengyelová.
Takzvaný pocitomer využili v triede ráno aj preto, lebo žiakov každý mesiac učiteľka Lengyelová presádza. Chce ich tým naučiť vychádzať so všetkými spolužiakmi. Aj v pracovnom živote sa stretnú s rôznymi kolegami a bude dôležité naučiť sa s nimi spolupracovať.
Druháci na základnej škole v Rožňave nepoznajú „klasické“ vyučovanie. Nevedia, aké je to sedieť vo dvojiciach v lavici, ticho počúvať výklad učiteľa a písať poznámky. Zažili to ich súrodenci, rodičia, no ich sa to už netýka.
Už druhý rok overujú v Rožňave kurikulárnu reformu, ktorá bude povinná pre všetky školy od septembra 2026. Ustupujú od klasických foriem učenia, kde učiteľ na precvičovanie učiva využíva najmä učebnicu a ide sa striktne podľa ročníkových učebných osnov.
Reforma v skutočnosti dáva školám veľkú slobodu v tom, kedy a ako budú predpísané učivo učiť. No predstavuje to aj veľkú zodpovednosť.
Na vyučovaní pracujú aj s pocitomerom. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Takto sa už učiť nedá
Riaditeľka základnej školy v Rožňave Erika Fábiánová študovala dejepis. Pred 25 rokmi, keď ako pedagogička nastúpila po vysokej škole do práce, chcela žiakom na jednej vyučovacej hodine povedať všetko, čo vedela.
„Diktovala som im poznámky, hovorila som, čo si majú podčiarknuť, čo musia určite vedieť.“
Informácie vtedy nemali odkiaľ získavať. „Teraz však môžu o Aténach či Sparte čerpať z množstva zdrojov a s takýmto štýlom vyučovania pred nimi neobstojím. Učitelia si musia uvedomiť, že takto sa už učiť nedá,“ hovorí riaditeľka.
Mnohým učiteľom sa však do reformy nemusí chcieť ísť. Učebnice s cvičeniami k tomu, ako učiť „po novom“, neexistujú. Ak chcú pripraviť vyučovanie tak, aby deti naučili to, čo majú, no nie formou memorovania a direktívneho písania poznámok, musia vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
Pedagogička Katarína Lengyelová má pre žiakov pripravených množstvo aktivít, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako hra. V skutočnosti je v každej z nich zahrnuté učivo, napríklad precvičovanie spoluhlások, čítanie s porozumením, počítanie alebo finančná gramotnosť.
Ak niektorá aktivita nefunguje a žiaci sa „nechytia“, vyskúša inú. Pripravujú ich s kolegyňami prácne, každý deň sa snažia reflektovať, čo funguje a čo nie.
Riaditeľka základnej školy Erika Fábiánová. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Nikto nad nimi nestojí
Ráno sa ešte predtým, než začnú rozoberať svoje emócie, pýta učiteľka detí: „What date is today?“ Žiaci odpovedajú: „Today is Friday“. Neskôr im rozdá kartičky so slovnými spojeniami, ktoré majú použiť vo vete. Sú v nich aj samohlásky, ktoré precvičujú celý týždeň.
Niektorí žiaci vymyslia aj rozvité vety: „Plyšový medvedík je vo výklade a obzerajú si ho dve dvojčatá.“ Jeden žiak si vytiahne slovné spojenie grafický tablet a hovoria o tom, čo to je.
Na druhej strane kartičiek sú čísla a učiteľka sa žiakov spýta, čo by s nimi robili. Necháva im priestor, aby na to prišli sami, nedáva im žiadne konkrétne zadanie.
„Nikto nad nimi nestojí. Spolupracujú v skupine, učia sa komunikovať, prejavia sa tu líderske typy,“ opisuje Lengyelová.
Po chvíli začnú deti samy zoraďovať čísla od najmenšieho po najväčšie. Následne s učiteľkou rozoberajú, akú stratégiu zvolili a čo na tom bolo najťažšie.
Pedagogička Katarína Lengyelová. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Finančná gramotnosť
Žiakov už v druhom ročníku učia aj finančnú gramotnosť. Idú na školské vianočné trhy, kde si niečo kúpia a potom „diskutujú“ o tom, čo by mohli robiť, ak nemajú peniaze, ale niečo by z trhov chceli.
Žiaci hovoria, že by mohli niečo vyrobiť a potom to skúsiť predať. Objavia sa aj nápady, že si môžu peniaze požičať alebo im niekto iný niečo kúpi.
Hovoria o tom, ako zarobiť peniaze – najprv musia ísť do práce. Prichádzajú aj na to, že peniaze si nemôžu požičiavať každý deň, a keď to spravia, musia ich vrátiť. A keď im niekto niečo kúpi, nabudúce by to mali spraviť tiež.
Potom učiteľka prečíta príbeh O troch grošoch a pýta sa ich na rôzne otázky, ktoré vyplývajú z textu. Zisťuje, ako mu porozumeli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
