Občianske združenie spolu s lokálnymi aktivistami sa pred ôsmimi rokmi rozhodli zmeniť chátrajúci františkánsky kláštor v Rožňave zo začiatku 18.storočia na kultúrne centrum. Podarilo sa im zachovať historickú hodnotu aj vytvoriť priestory zodpovedajúce súčasným potrebám na ubytovanie.
Za premenu dvoch apartmánov získali ocenenie CE ZA AR 2024 v kategórii fenomény architektúry. Dôraz sa kládol na použitie tradičných a dostupných materiálov. Drevo je tu v kombinácii so zreštaurovanými vrstvami pôvodných omietok, práce realizoval ateliér Sadovsky & Architects. Podľa hodnotenia poroty je rekonštrukcia kláštora ukážkou sily lokálnej participácie a kolektívneho úsilia.
O tom, čo prestížnej cene predchádzalo, hovorí v rozhovore pre Korzár TOMÁŠ SZÉKELY z občianskeho združenia Otvor dvor, ktorý spolu s tímom napĺňajú veľkorysú budovu. Stále však vidí priestor, kde sa môžu v práci s komunitou zlepšovať.
Pre podporu slobodnej kultúry sa tam nedávno uskutočnil dvojtýždňový festival, podľa Székelyho sa vedenie rezortu mstí kultúre. „Horšie to už nebude, ostáva sa iba odraziť od dna," nestráca optimizmus.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké je prerábať kultúrnu pamiatku,
- prečo by to stálo bez práce nadšencov mesto omnoho viac,
- ako premýšľali nad jednoduchosťou zariadenia,
- čo odporúča kultúrnikom.
Akých ste mali uplynulých osem rokov, odkedy ste si prevzali kľúče od kláštora?
Hektických. Bolo to zaujímavé stále z iného pohľadu. Zo začiatku to bolo hlavne o manuálnej práci, stavbárčení a písaní projektov. Samozrejme, zároveň o robení kultúry. Teraz je to čím menej o stavebnej časti, tým viac o aktivitách, ktoré sme za ten čas vymysleli a zrealizovali.

Stavba je z 18. storočia, to výrazne determinovalo rekonštrukciu a stavebné práce na celom objekte?
To úplne a zásadne determinuje všetko - akým spôsobom využívate priestor, akým spôsobom komunikujete s priestorom, čo si môžete dovoliť a čo už nie. Samozrejme, vyjadrujú sa k tomu pamiatkari. Je omnoho náročnejšie revitalizovať národnú kultúrnu pamiatku ako bežnú stavbu.

V minulosti zasiahol kláštor požiar a neskôr v socializme zas necitlivé zásahy. S týmto ste sa ako vysporiadali a objavili ste niečo, čo ste nečakali?
Kláštor v histórii vyhorel niekoľkokrát, naposledy na prelome 19. a 20. storočia, v roku 1890 vyhorel takmer kompletne. Vtedy sa robila komplexná rekonštrukcia celého kláštora. Takže väčšina malieb, ktoré sú teraz prezentované ako aktuálna vrstva, pochádza z toho obdobia. Napríklad Posledná večera, ktorú sme tam našli a o ktorej sme vôbec nevedeli, je práve z roku 1906.
Vy ste reštaurátor, predpokladám, že to bolo podstatné pre vaše zapojenie v celom procese prerábky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer