VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Košický samosprávny kraj predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny za 4,5 milióna eur. Opatrenia robili v lesoch v okolí Dobšinej a Gelnice.
Župan Rastislav Trnka (nezávislý) vo svojom príspevku na sociálnej sieti napísal, že na ploche s rozlohou 2 500 hektárov upravili lesnú pôdu tak, aby zrážková voda neodtekala, ale ostala v lesoch.
Košická župa robila práce a technologické riešenia založené na princípe narušenia zhutnenej pôdy rýpadlom.
Pred týmto krokom odtekalo z lesov bez úžitku až 60 percent zrážkovej vody. Kraj tvrdí, že vďaka opatreniam v lesoch zostalo takmer sto percent.
Pôda však v skutočnosti nebola rozrytá na celej ploche 2 500 hektárov, ako to pôvodne prezentoval župan, ale len na rozlohe približne 50 hektárov. Pre predstavu, je to rozloha približne 70 futbalových ihrísk.
Hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Katarína Strojná hovorí, že aj keď rozryli pôdu len na tejto ploche, celkový pozitívny dopad na ekosystém lesa a vody ďaleko presahuje plochu 2 500 hektárov.
Župan Trnka tvrdí, že tento projekt nemá na Slovensku ani v Európe obdobu. Využili naň eurofondy z výzvy ministerstva životného prostredia.
Spôsobuje to hlavne ťažba
Okrem obnovy poškodenej lesnej pôdy, ktorá stratila prirodzenú schopnosť vsakovať vodu, si Košický samosprávny kraj od inovatívnych opatrení sľubuje mnoho ďalších vecí.
Ide napríklad o zníženie negatívnych prejavov sucha na lesy, účinnejšiu prevenciu zabraňujúcu zosuvom pôdy či predchádzanie bleskovým povodniam.
Ekológ Erik Baláž aj Richard Varga z Gelnických lesov sa zhodujú v tom, že toto opatrenie má zmysel. „Ak sa nezačne znova s ťažením,“ upozorňujú.
Ekológ Baláž hovorí, že o podobnom projekte na Slovensku nepočul a aj župan Trnka hovorí o unikátnom projekte.
Práve výrub stromov a s ním spojený pohyb ťažkých mechanizmov po pôde je príčinou, prečo sa zhutňuje, teda „stláča“, a nie je schopná vsakovať vodu.
Silné prívalové dažde potom často spôsobujú v obciach záplavy, pretože voda sa nezachytáva v pôde a namiesto toho stečie dole svahom. Obce potom odstraňujú následky veľkej vody, ktoré ich stoja veľa peňazí aj času.
Iný prípad
Nemôžeme si to však predstavovať tak, že ak by bola napríklad v Monkovej doline pôda prešla rovnakým procesom, prívalová voda by sa nepremenila na bahennú lavínu. Na začiatku júla tam vtedy silná zmes vody, blata a kameňov zasiahla drevený prístrešok a o život prišli dve turistky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
