NIŽNÁ SLANÁ. Rieka Slaná je výraznejšie oranžová. „Niekedy je čistá, inokedy je celá hrdzavá. Neraz sme na to upozorňovali," skonštatoval v máji starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga (Most-Híd).

Vravel tiež, že štát sa o riešenie environmentálnej katastrofy nezaujíma. V okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota platí od júna 2022 mimoriadna situácia.

Vláda v stredu rokovala o aktuálnom stave rieky, nezlepšil sa. Objem znečistenej vody pochádzajúcej z opustenej sideritovej bane totiž narastá. Schválila preto balík peňazí, ktoré majú zvrátiť súčasnú situáciu.

Do rieky sa z podzemia stále dostáva veľké množstvo železa, ktoré ju sfarbuje do hrdzava, ale aj toxický arzén, nikel či síra. Kým doteraz odtiaľ vytekali asi dva litre za sekundu, aktuálne je to päť litrov za sekundu. Očakáva sa, že znečistenej vody bude ešte viac.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Z hrdzavej rieky Slaná sa vytráca život. Uhynuli raky, vylovili aj slepého pstruha Čítajte 

Je to horšie

Materiál predložený vláde tiež opisuje, čo sa zistilo počas obhliadok bane. „Je možné konštatovať zhoršujúci sa bansko-technický stav, ako je výpadok horniny zo stropu na miestach, ktoré nie sú vystužené výstužou, degradáciu banských potrubí, ktoré odvádzajú banskú vodu a poškodenie dočasne vybudovaných hrádzí.”

Hrozí tiež zával a s ním spojené priesaky banskej vody do okolitého horninového prostredia. „Medzi riekou Slaná a jamou Gabriela vedie štátna cesta Rožňava - Dobšiná, ktorá je tak ohrozená.”

Oficiálny dokument konštatuje, že je potrebné bezodkladne konať. Opakovane na to upozorňovala i Okresná prokuratúra Rožňava.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rybár o hrdzavej Slanej: Kam pôjdem na ryby? Umierajú na 40 kilometroch Čítajte 

Spolu aj 4,5 milióna

Navrhované práce, ktoré majú postupne zvrátiť environmentálnu katastrofu, pozostávajú zo šestnástich bodov a budú stáť 1,5 milióna eur. Aktuálnych je sedem akútnych záchranných prác. Štátny rozpočet vyjdú na 465-tisíc eur. Práce uskutoční Banská záchranná služba.

„Vzhľadom na minulé skúsenosti musíme očakávať v časti hlavných banských diel nedýchateľné prostredie a vykonanie týchto prác je jedine možné prostredníctvom Hlavnej banskej záchrannej stanice v Prievidzi, ktorá disponuje odborným personálom, ako i monitorovacou a zásahovou technikou,” zdôvodnila vláda svoj výber.

Odhaduje sa, že ďalšie záchranné práce si vyžiadajú náklady asi 4,48 milióna eur.
Celkové výdavky od vyhlásenia mimoriadnej situácie sú vyše 1,76 milióna eur.

Veria v rýchle konanie

"Po viac ako dvoch rokoch od začiatku ekologickej katastrofy na rieke Slaná sa konečne dostávame do bodu, keď by sa u nás mohlo realizovať efektívne a dlhodobé riešenie vytekania banských vôd z bývalých baní v Nižnej Slanej," uviedla samospráva.

Obec tiež skonštatovala, že doterajšie záchranné práce, ktoré boli realizované v podzemí, boli len dočasného charakteru.

"My v samospráve sme len veľmi márne čakali na to, kedy dôjde k realizácii ďalších nutných opatrení pre zabezpečenie baní a zamedzenie výtoku banských vôd do rieky Slaná," uviedla obec.

Samospráva verí, že štátne orgány budú rýchlo konať, keďže situácia so znečistením rieky sa podľa nej v poslednej dobe zhoršuje.

Mŕtve raky, slepý pstruh

Kritická situácia na rieke Slaná začala byť výrazná na jar 2022. Vo februári vtedy zatopilo Baňu Siderit, odvodňovacou štôlou Marta začala na povrch vytekať najprv nízko, neskôr vysoko mineralizovaná voda. Prenikla až do rieky Slaná.

Na nebezpečnú situáciu miestni vrátane starostu Nižnej Slanej opakovane upozorňovali. Korzár v tom čase priniesol výpovede viacerých ľudí. Jedným z nich bol miestny rybár, ktorý nazval Slanú ako mŕtvu rieku, v ktorej hynie všetko živé.

Ryby neumierajú hromadne, prichádza to postupne. Neokysličujú sa im žiabre, pretože sa im niektoré toxické látky usádzajú priamo na nich. Na krátkom úseku rieky tiež našli desiatky mŕtvych rakov, ktoré sa márne snažili dostať k prítoku čistej vody. Z rieky vylovili i slepého pstruha.

Na krátkom úseku rieky Slaná našli v roku 2022 desiatky mŕtvych rakov. (zdroj: Tibor Varga)

Zánik jednej bane

Po privatizácii štátneho podniku Železorudné bane Spišská Nová Ves ťažila Siderit v dobývacom priestore Nižná Slaná eseročka Siderit do novembra 2008. V tom čase sa dostala do konkurzu a ťažbu zastavila.

V nasledujúcich rokoch prebiehali neúspešné pokusy o obnovenie ťažby, pričom ložisko bolo odvodňované čerpaním banskej vody zo šachty Gabriela do roku 2011.

Vtedy nariadil Obvodný banský úrad Spišská Nová Ves spoločnosti Siderit likvidáciu bane.

V roku 2011 boli banské diela odpojené od elektrickej energie, ukončilo sa tak odvodňovanie podzemia čerpaním zo šachty Gabriela a začalo samovoľné zatápanie bane.

Miesto, odkiaľ kontaminovaná podzemná voda vyteká do rieky Slaná. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

Štát podnikol aj doteraz viacero krokov, aby ekologickú katastrofu zmiernil. V apríli 2022 štátny podnik Rudné bane podľa vládneho materiálu pomohol k výraznému poklesu rozpustených látok vo vytekajúcej vode.

„V zatopených banských priestoroch však zostal aj naďalej naakumulovaný veľmi veľký objem vysoko mineralizovanej vody.”

Banskí záchranári zase o mesiac neskôr sprístupnili bane a viacerými krokmi sa im podarilo znížiť vytekanie mineralizovanej vody o asi 90 percent.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer