Text vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka v rámci projektu podporeného Journalismfund Europe.
ROŽŇAVA. Žijú v jednej z najchudobnejších častí Slovenska. Nemajú prácu, možnosť uplatniť sa či víziu budúcnosti. Chudoba niektorých núti uchýliť sa k trestnej činnosti.
Okres Rožňava sa dlhodobo radí k najmenej rozvinutým na Slovensku. Jeho obyvatelia dôsledky pociťujú denne. Uvedomujú si, že v regióne je málo pracovných príležitostí a rozrastá sa chudoba. Viacerí nám potvrdili, že život tu je náročný a vo svojom okolí vnímajú veľké rozdiely.
Kedysi významné banské mesto Dobšiná leží v údolí uprostred hôr na severe Rožňavského okresu. Naposledy sa tu ťažil azbest, no bane dnes už nefungujú a populácia klesá. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 ich tu žilo niečo vyše päťtisíc.
„Mnohí sú bez práce, poznám ľudí, čo si ju už ani nehľadajú. Rezignovali. Ak nemáte peniaze, nemôžete ísť pracovať ani do zahraničia. Veľa ľudí tu žije z dávok od štátu. Aj keby sa chceli zamestnať, nemajú veľmi kde,“ hovorí obyvateľ Dobšinej Peter.
Tri obce na Gemeri sa kanalizácie zatiaľ nedočkajú, VVS musela dotáciu vrátiť Čítajte Primátor: Nie sme dierou Slovenska
Podľa štatistík okresného riaditeľstva polície v Rožňave tvorila majetková kriminalita v roku 2023 takmer 40 percent trestných činov. Z obchodov miznú rožky, ale aj pálenka a cigarety. Polícia to vníma ako dôsledok nezamestnanosti a miery chudoby v regióne. „Keď človek číta, že zmizli rožky, o niečom to svedčí,“ myslí si Peter.
„Sociálne odkázaní si nemajú možnosť zarobiť nejaké financie a postarať sa o svoju rodinu a deti. Potom sa iste mnohí znižujú k tomu, že hľadajú rôzne možnosti, ako si zabezpečiť niečo, aby rodina mohla nejakým spôsobom fungovať,“ dopĺňa zastupujúci primátor Dobšinej Karol Horník (Hlas-SD).
Nerád počúva, že okres Rožňava, či priamo Dobšiná sú jednou z dier na Slovensku. „Ale je to tak. Samozrejme, že aj kriminalita sa od toho odvíja," hovorí Horník.
Miera rizika chudoby podľa krajov. (zdroj: Zdroj: Štatistický úrad SR)Starostky Slavošoviec, vo východnej časti okresu, Angely Kolesárovej (Hlas-SD) sme sa pýtali, ako sa žije v jednom z najmenej rozvinutých regiónov a čo im najviac chýba? Odpoveď bola jednoznačná: „Zamestnanosť.“ Kde zobrať pracovné miesta však netuší.
Aj ona spája kriminalitu s nedostatkom práce: „Ide to ruka v ruke. Viete, máme tu papierenský závod, ktorý kedysi zamestnával vyše 1200 ľudí. Teraz ich tam pracuje vyše 200. Je to veľký nepomer, pritom tam pracovali ľudia nielen z našej obce, ale aj z okolia. Chápem, že je dnes všetko mechanizované, ľudí možno netreba toľko. Ale tým vznikol problém."
Anton Marcinčin z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý pôsobil medzi rokmi 2016 – 2018 ako vládny splnomocnenec pre menej rozvinuté regióny, hovorí, že chudoba síce kriminalitu nespôsobuje, no je s ňou úzko spojená.
„Preto sa týka všetkých obyvateľov štátu, či sa o zaostávajúce regióny zaujímajú, alebo nie. Spoliehať sa na represívne zložky je krátkozraké a finančne nákladné," hovorí Marcinčin.
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je dlhodobo neriešený problém. Kde vzniká? Vo výkonnosti štátnej správy. „Školstvo nie je naším najschopnejším rezortom, sociálne podniky sa nepodarilo prepojiť so strednými školami, aby pomáhali pri rekvalifikáciách."
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda dopĺňa, že v Rožňavskom okrese je veľmi veľa malých obcí, od ktorých sa nedá očakávať, že si problémy vyriešia samy.
„Neveril by som politikom, ktorí z úrovne centrálnej vlády sľubujú, že ich (problémy - pozn.red.) odstránia. Výjazdové zasadnutia vlády, ktorá príde rokovať do nejakého mesta a rozdá drobné vybraným inštitúciám či firmám, nie sú systémové riešenie. Čarovným prútikom nie sú ani eurofondy, a to platí nielen u nás. Iniciatívu by sme vo väčšej miere mali prenechať priamo ľuďom v daných regiónoch,“ hovorí Sloboda.
V Dobšinej funguje občianske združenie Detstvo deťom, ktoré pred rokmi založili učiteľky. Venuje sa mladým rómskym rodinám a deťom. Vedúca združenia Eleonóra Liptáková hovorí, že už v škole sú viditeľné rozdiely medzi deťmi zo znevýhodneného prostredia a deťmi zo strednej triedy. Čarovné riešenie však ani podľa nej neexistuje.
Ak deti zo znevýhodneného prostredia už v rannom veku nedostanú kvalitné vzdelanie, príklady a v dospelosti prácu, môže to dospieť k tomu, že sa uchýlia aj k trestnej činnosti.
„Áno, tak. A cestou z toho je pracovať s rodinou. Začať odmala. Ak nebude vzdelanie, nebude práca a nebudú peniaze. Nemajú príležitosti. Pritom, ak niektorí odídu do zahraničia, uchytia sa tam. Ako je to možné?“
Peniaze dostali na poslednú chvíľu, projekty dokončovali po termíne s tichým súhlasom štátu Čítajte Štvrtý najhorší okres Slovenska
Nezamestnanosť posledných päť rokov mierne klesá. Rožňavský okres je však stále štvrtým najhorším na Slovensku. Pokiaľ v roku 2019 evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Rožňava bola nad 12 percentami (celá SR 4,92), v tomto roku je to necelých deväť a pol percenta (celá SR 3,92).
Tabuľky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny však pri bližšom skúmaní nie sú ukážkou pozitívneho trendu. Miera nezamestnanosti sa totiž v tomto roku znížila aj preto, že sa zmenila metodika.
Rožňavský okres patrí do Košického kraja, v ktorom sa miera rizika príjmovej chudoby v roku 2022 pohybovala na úrovni 20,3 percenta, v roku 2015 to bolo 12,5 percenta.
Z údajov, ktoré nám poskytol Štatistický úrad, je tak Košický kraj druhý najhorší na Slovensku. Horšie je na tom len Prešovský kraj s rizikom príjmovej chudoby na úrovni 22,4 percenta.
Košický kraj je na tom horšie oproti celoslovenskému priemeru aj z pohľadu chudoby a sociálneho vylúčenia. V roku 2022 im čelilo 21 percent ľudí v Košickom kraji, kým celoslovensky sa podiel pohyboval okolo 16,5 percenta.
Ako sú na tom okresy nevieme, takéto štatistiky úrady nemajú. „Ukazovatele sa zhoršovali, medziročne rástol počet ohrozených chudobou. Rožňava patrí medzi najmenej rozvinuté okresy," dopĺňa hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová.
„Koncom marca sme v okrese Rožňava evidovali 4 432 uchádzačov o zamestnanie, 2 433 z nich je evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dlhšie ako 12 mesiacov. Úrady práce majú viacero nástrojov, ktorými dokážu uchádzačov o zamestnanie podporiť pri hľadaní zamestnania,“ odpísali nám z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Aktuálne je v Rožňavskom okrese 146 voľných pracovných miest.
Vývoj nezamestnanosti (zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny)Zasadala tam vláda, nepomohlo
Starostka Slavošoviec Angela Kolesárová hovorí, že by sa situáciou v okrese mala viac zaoberať vláda. To sa podľa nej nedeje a politici im skôr hádžu polená pod nohy.
„Na aktivačných prácach máme 25 ľudí, kedysi ich bolo 70. Navyše tých 25 obyvateľov máme bez koordinátora a bez možnosti preobsadenia miesta. Čiže aj keby sa z nich niekto zamestnal, dlhodobo ochorel alebo nám robil problémy, jeho vyradením z prác si spôsobíme problém. Tým nepotrestali toho, kto robiť nechce, ale obec.“
Nezamestnanosť je podľa starostky vysoká vo všetkých obciach na okolí, priala by si, ak by si kompetentní sadli so starostami a situáciu riešili. V roku 2019 sa v Slavošovciach konalo zasadnutie vlády. „Aj sa nejaké peniaze vyčlenili, ale stále je to málo,“ myslí si starostka.
Po rokovaní pred piatimi rokmi sa na webovej stránke vlády Slovenskej republiky objavila informácia, že sa za posledné tri roky podarilo v okrese vytvoriť 3087 nových pracovných miest. Obciam a ďalším subjektom vtedy vláda rozdelila 1,8 milióna eur.
Najviac dostala obec Plešivec, 400-tisíc eur putovalo na rekonštrukciu župného domu. Na rekonštrukciu jedální a zvýšenie ich kapacity dostala Rožňava 200-tisíc eur. Obci Slavošovce vláda na nákup novej technológie pre sociálny podnik priklepla 100-tisíc eur.
Z európskych fondov plánovali v okrese použiť 54 miliónov eur. „Je to presne o tom, že európske peniaze majú ísť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, čiže do okresov, ktoré zaostávajú za ostatnými,“ poznamenal v roku 2019 podpredseda vlády Richard Raši (v tom čase Smer, dnes Hlas).
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré za súčasnej Ficovej vlády vedie Raši, po piatich rokoch reaguje, že z plánovaného objemu finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa pre okres Rožňava všetky peniaze nepoužili.
„Na základe vyhodnotenia akčného plánu sa podarilo zazmluvniť projekty za 37 082 473 eur,“ vysvetlilo ministerstvo investícií.
V rokoch 2019 – 2023 boli z operačných programov v gescii MIRRI zazmluvnené projekty v celkovej výške 64,2 milióna eur, z ktorých bolo zatiaľ vyčerpaných 62,1 milióna, pričom stále prebieha finančné vysporiadanie projektov.
Najväčším zamestnávateľom je radnica
Zastupujúci primátor Dobšinej Karol Horník hovorí, že sociálne slabší nepotrebujú k životu veľký balík peňazí. Žijú z toho, čo majú, uskromnia sa a kolobeh pokračuje deň po dni, mesiac, po mesiaci.
„Situácia sa len udržiava, nerieši sa a nevyvíja sa k lepšiemu. Práce tu veľa niet, najväčším zamestnávateľom v meste je mestský úrad. To hovorí za všetko. Aj by išli do zahraničia, ale nemajú na to peniaze. Sú aj takí, ktorí tak urobili, nie je ich veľa. Prichádzajú s balíkom peňazí, kupujú domy.“
Aj v Slavošovciach patrí obecný úrad k najväčším zamestnávateľom, hneď po papierňach. Starostka Kolesárová dostala pred časom z úradu práce informáciu o tom, že v obci s 1800 obyvateľmi majú 100 nezamestnaných.
Ľudí bez práce je podľa nej ale oveľa viac. „Isteže. Je veľa ďalších, ktorí evidovaní vôbec nie sú. Sú v zahraničí, kde chodia robiť, alebo jednoducho nie sú evidovaní a pracujú niekde načierno,“ myslí si Kolesárová.
Nezamestnanosť v regióne je podľa Karola Horníka vysoká, pretože sa v minulosti pozatvárali bane a odvtedy práca nie je. Cestu k zlepšeniu vidí v cestovnom ruchu.
„Nevieme sa však predať. Na území okresu Rožňava je toľko prírodného a kultúrneho bohatstva, že nám môžu závidieť. Máme tu gro najznámejších jaskýň, Betliar, Krásnu Hôrku. V každej obci je niečo pozoruhodné. Kto sa tu ale zdrží, keď ani v našom meste nemáme dostatok ubytovacích zariadení?“
Rozvoj cestovného ruchu je pomalý, ba čo viac, stagnuje. Ak turisti prídu, určite to nie je masovka.
„Celý región by sa mal preorientovať a sústrediť hlavne na rozvoj cestovného ruchu. Veľké závody tu asi stavať nebudeme. Výziev je teraz dosť, keď sa teraz obce v regióne či mesto nepozviechajú a nezachytia rozbehnutý rýchlik, nebude to dobré,“ hovorí Horník.
Vidina v turizme
Ako dobrú cestu vidí aj otvorení baní pre verejnosť, v regióne je ich viacero. Dobšiná, ako i celý okres, majú slávnu banícku históriu. „Robíme aj na tom. Bola by to atrakcia a adrenalín pre ľudí. Keď vojdú do bane a uvidia, ako sa niekedy železná ruda alebo iné nerastné bohatstvo ťažilo, zažijú, čo inde nie,“ uzavrel Horník.
Turistický potenciál majú aj Slavošovce. Pochváliť sa môžu rodným domom rozprávkara Pavla Dobšinského, či Tunelom pod Homôľkou, inak nazývanom aj Slavošovský tunel.
Ide o nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej s dĺžkou 2,4 kilometra. Naprojektovali ho v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho Slovenska neboli prístupné po železnici. Tunel v krásnej scenérii miestnych lesov nikdy neslúžil železnici. Po 2. svetovej vojne a vrátení hraníc Československa do predvojnového stavu jeho potreba pominula.
„Máme sa s čím chváliť, aj čo ukázať. V tuneli sme robievali aj koncerty, vystúpili tam aj Peter Nagy či Metalinda. Schody, ktoré doň vedú sú však už schátrané a na nové zatiaľ nemáme. Škoda, je tam perfektná akustika. Tento rok, ak všetko vyjde, usporiadame koncert Peter Bič Project, ale už len vedľa tunela,“ vraví Kolesárová.
Problémom je, že sa v obci nedá ubytovať, napiť či najesť v reštaurácii. Pri tuneli nie je žiaden bufet. „Ľudí by bolo, aj robiť je čo, len to tu treba rozvinúť, spropagovať, vybudovať infraštruktúru. My si to z nášho rozpočtu dovoliť nemôžeme,“ dodala Kolesárová.
Maskovaní a ozbrojení muži zviazali v dome manželov. Z trezoru im ukradli tisíce eur Čítajte Majetková kriminalita stúpla o deväť percent
Trestná činnosť v Rožňavskom okrese má za posledných päť rokov mierne klesajúci trend. Podľa údajov okresného riaditeľstva polície v Rožňave od roku 2019 do roku 2022 zo 610 na 569 trestných činov, vlani opäť stúpla na 594 odhalených trestných činov.
„Je badateľný percentuálny nárast podielu majetkovej trestnej činnosti v roku 2023,“ hovorí polícia. Majetková trestná činnosť stúpla od roku 2019 z 29,18 percenta na 38,22 percenta v roku 2023.
Polícia tvrdí, že sa jej tento druh kriminality darí objasňovať - vlani vyriešila takmer 74 percent prípadov. V prípade krádeží vlámaním minulý rok dosiahli policajti historicky najlepšiu objasnenosť až vyše 80 percent. „Pripisujeme to pátraniu po horúcej stope, hneď po tom, čo nám je skutok nahlásený. Takto sa darí objasniť aj sériovo páchané skutky,“ tvrdí polícia.
Percentuálny podiel majetkovej trestnej činnosti OR PZ v Rožňave za obdobie 2019 až 2023. (zdroj: PZ)Nie všetky krádeže sa však dostanú do policajných štatistík. „Dochádza ku krádežiam v obchodných prevádzkach. Nie všetky skutky sú však hlásené. Stane sa, že prídem do obchodu a zamestnanec sa zdôverí, že pred chvíľou riešili nejakú krádež,“ povedal nám zastupujúci primátor Dobšinej Karol Horník.
Iné je to pri ekonomickej trestnej činnosti za posledných päť rokov zaznamenávajú v rožňavskom regióne klesajúci trend objasnenosti. Kým v roku 2019 objasnili 51,49 percenta prípadov, vlani len 21,3 percenta. Ide o trestné činy, ktoré sa dotýkajú ekonomiky, financií a hospodárstva. Páchatelia ňou spôsobujú obetiam finančnú ujmu.
„Prípady takzvanej hladovej kriminality, teda majetkových priestupkov sú, čo sa týka počtu medziročne porovnateľné, rozdiel osciluje v rozpätí asi dvadsiatich priestupkov. Demografia a sociálne pomery regiónu sa na celkovom pribúdaní jednotlivých druhov trestnej činnosti odzrkadľujú. Nasvedčuje tomu aj percentuálny nárast podielu majetkovej trestnej činnosti,“ hovorí polícia.
Aj z okresného riaditeľstva dopĺňajú, že v okrese Rožňava je málo pracovných príležitostí a najvýznamnejším zamestnávateľom v okrese je štát, teda polícia, hasiči, Okresný úrad, Štátne lesy, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a armáda.
Mizne náradie aj nábytok
Čo sa skrýva za policajnými štatistikami? Napríklad v Slavošovciach sa vlámali do potravín či skladových priestorov. V jednom prípade zmizlo pečivo za 85 eur, v ďalšom cigarety, zapaľovače, keksy a pivo za 464 eur.
Pri ďalšej vlámačke si zlodeji z potravín odniesli peniaze (zväčša mince) a pečivo. Sú však aj prípady, kedy ukradnú len pálenku. „Zaznamenali sme prípad, kedy boli ukradnuté energetické nápoje a cigarety. Škoda dosiahla 3300 eur,“ dozvedáme sa z polície.
Z bývalej jedálne si páchatelia odniesli zariadenie, ktoré mohli speňažiť. Vlamači šafárili vo večierke či bufete. Pokúšali sa dostať aj do novinového stánku, to sa im však nepodarilo.
„V Slavošovciach sme vypátrali mladistvých páchateľov, ktorí sa podieľali na viacerých skutkoch,“ komentuje polícia.
Miznú aj veci z miestnych záhradiek. Z viacerých chát si páchatelia odniesli náradie a záhradný nábytok, polícia už páchateľa vypátrala a vzniesla voči nemu obvinenie. Starostovia sa obávajú, že majetková kriminalita môže v blízkej budúcnosti rásť.
„Áno, takáto kriminalita je problémom. Riešiť by sa to malo zhora. Pretože keď rodina, a teraz nehovorím len o rómskej rodine, bude žiť z príjmov za deti, tak ich budú mať veľa. Možno to vyznie tvrdo z mojich úst, ale keď budú poberať detské prídavky a všetky vymoženosti, ktoré momentálne majú, tak situácia lepšia nebude. Potrebujú prácu,“ hovorí zastupujúci primátor Dobšinej Horník.
„Vážnu kriminalitu neevidujeme, ale takú drobnú, to áno. Problém vidím aj do budúcna, veď ak nie sú rodičia zamestnaní a deti riadne nechodia do školy, čo sa naučia? A to sa už potom nabaľuje z generácie na generáciu," dokresľuje situáciu v Rožňavskom regióne starostka Slavošoviec.
Za dvadsať minút horel celý hrad. Krásna Hôrka čaká už dvanásť rokov Čítajte 
(zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny)Odpísaný okres?
Anton Marcinčin z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil medzi rokmi 2016 – 2018 ako vládny splnomocnenec pre menej rozvinuté regióny. Okres Rožňava, ktorý má 62 800 obyvateľov, je podľa neho jedným z tých, ktorých populácia mierne rastie.
„Je to pravdepodobne aj vďaka početnej rómskej minorite. Podľa mapovania v roku 2019 v okrese žilo 14 600 marginalizovaných Rómov, pričom ich zastúpenie v takmer štyridsiatich obciach bolo pomerne vysoké, okolo 40 percent. V Košickom kraji to nie je vysoký počet, len desatina celkovej mapovanej populácie, ale koncentrácia v obciach je vysoko nad priemerom,“ vysvetľuje Marcinčin.
Poukazuje na to, že z Rožňavy je to do Košíc, kde je nezamestnanosť výrazne nižšia, len 70 kilometrov, čo je možné prejsť autom za hodinu. Napriek tejto skutočnosti patrí Rožňavský okres medzi najmenej rozvinuté.
„Okres sa tiahne z juhu do kopcov na sever a patria do neho aj Dobšiná, Štítnik, Rejdová či Stratená. Cesta z Rejdovej do Košíc trvá len o pol hodiny dlhšie, ale verejnou dopravou s viacerými prestupmi dve a pol hodiny. A to už na dochádzanie za prácou nie je.“
Odborník vysvetľuje, že ak v roku 2022 bola priemerná evidovaná nezamestnanosť v okrese 14 percent, je to úspech, lebo v roku 2002 bola 33 percent. Lámať sa to začalo až v roku 2013, keď klesla pod 25 percent, aby v roku 2019 dosiahla 12 percent.
„Rožňavský okres je zrejme odpísaný podobne, ako viaceré iné okresy východu a juhu Slovenska. V roku 2015 pritom predstavil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) práve v Rožňave zámer podpory zaostávajúcim regiónom,“ hovorí Marcinčin.
Eurofondy ako doplnok
Rozvojový plán staval na niekoľkých pilieroch: miestny entuziazmus, zásoba nízko kvalifikovanej populácie v aktívnom veku, poľnohospodárstvo a potravinárstvo, dva národné parky, Gotická a Železná cesta, drevárska výroba, zvyšky ťažby vápenca a sadrovca, kohézne fondy a priame platby Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
„Riešením bolo zapojenie školstva, sociálnej ekonomiky a európskych fondov určených pre marginalizovaných Rómov na zvýšenie ich kvalifikácie a zapojenie na trh práce.“
Plánovalo sa využitie priamych platieb a programu rozvoja vidieka na podporu poľnohospodárstva, potravinárstva a cestovného ruchu, a využitie kohéznych fondov na podporu rozvoja podnikania v potravinárstve, či drevárstve.
Podľa Marcinčina bol a je háčik vo výkonnosti verejnej správy ale aj v školstve, či v skutočnosti, že sa nepodarilo prepojiť sociálne podniky so strednými školami, aby pomáhali pri rekvalifikáciách.
„Európske fondy sú podľa zákona len doplnkom štátneho rozpočtu pri financovaní regionálnej politiky a priame platby patria bohatým rentierom a nie miestnym farmárom. Rožňava sa v tomto nijako podstatne nelíši od iných chudobných okresov.“
Marcinčin nevidí problém v tom, že by sme nevedeli, čo treba robiť, alebo že by sme na to nevedeli nájsť ľudí a peniaze. „Je v tom, že zatiaľ nám, ako spoločnosti, súčasný stav vyhovuje a nenašiel sa silný dopyt z úrovne obcí či krajov, ktorý by to chcel zmeniť.“
Začať podľa odborníka netreba ničím revolučným, len „odkopírovaním postupov z Poľska a iných štátov únie so silnou decentralizáciou“.
Zmení sa to? „Vláda sľúbila zvýšiť eurofondy pre kraje na ich integrované investície, ale závisieť bude aj od účelu, na ktorý ich môžu použiť. A manažmente – od plánovania po vyhodnocovanie. Aktivity vlády môžu výrazne zhoršiť možnosti pre cestovný ruch v národných parkoch a o zlepšeniach platieb pre miestnych farmárov nepočuť,“ hovorí Marcinčin.
Dodáva, že kým nedôjde k zmenám, obyvateľom Rožňavy a okolia sa nebude žiť jednoducho. „Jedným z dôsledkov je a bude zvýšená majetková a násilná kriminalita. Chudoba síce nespôsobuje kriminalitu, ale podľa medzinárodnej odbornej literatúry je chudoba, alebo presnejšie príjmová nerovnosť s kriminalitou silno korelovaná.“
Spúšťacími faktormi sú nezamestnanosť, nízke vzdelanie, rozpad rodiny a nedostatok príležitostí na uplatnenie sa v oficiálnej ekonomike. Pritom takto podmienená kriminalita sa nemusí týkať len miesta, kde vzniká, ale môže byť „vyvážaná“ do bohatších regiónov Slovenska.
„Akokoľvek by sa polícia snažila, sama zvýšenú kriminalitu vyvolanú obrovským príjmovými nerovnosťami nemôže zvládnuť. Riešením je hospodársky rozvoj, inklúzia a znižovanie príjmových rozdielov,“ uzatvára Marcinčin.
Medzi Rožňavou a Betliarom by mala vzniknúť nová cyklotrasa Čítajte Sľuby problémy neodstránia
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda vysvetľuje, že v okrese Rožňava je 60 vidieckych obcí, z nich 50 má menej ako tisíc obyvateľov a 30 má dokonca menej ako 500 obyvateľov.
Nemôžeme podľa neho očakávať, že také malé obce dokážu urobiť zázraky a každá sama. „Zmenu neprinesú ani politici rozhodujúci a rozhadzujúci naše spoločné peniaze z Bratislavy,“ vraví Sloboda.
Regionálne rozdiely sú podľa neho samy osebe prirodzené, existujú všade na svete a boj s nimi je vopred prehraný. Samosprávy síce zodpovedajú za stovky kompetencií, ale nemajú v rukách žiadnu takú, ktorou by dokázali priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj.
Kompetencie v politikách týkajúcich sa zamestnanosti nemajú samosprávy vôbec. Nemajú vplyv na určovanie minimálnej mzdy či určovanie daňových sadzieb (a pokiaľ ide o miestne dane, kde samosprávy nejaký vplyv majú, tie sú len marginálnym príjmom), ani na poskytovanie stimulov.
„Zodpovedné vlády by mali preniesť viac financií a kompetencií na miestne a regionálne samosprávy. Tie by mali byť hlavným motorom rozvoja v území. Dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov a s tým súvisia aj ich nízke príjmy v rozpočtoch. Nemôžeme sa tváriť, že na takýchto celkoch sa dá stavať nejaký masívny rozvoj regiónov.“
Sloboda vysvetľuje, že zodpovedné vlády by nemali útočiť na mimovládny neziskový sektor.
Mnohé občianske iniciatívy na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré vznikli zdola, so znalosťou miestnych pomerov, majú oveľa lepšie výsledky a potenciál priniesť zmenu, než milióny rozhadzované z centrálnej úrovne.
Príkladom sú Omamy, ktoré učia rodičov ako rozvíjať deti už od narodenia, alebo viaceré aktivity smerujúce k zvyšovaniu finančnej gramotnosti ľudí.
„To, čo by zodpovedné vlády mali robiť, nie je znižovanie regionálnych rozdielov, ale stanovenie si štandardov, o ktoré by sa v jednotlivých verejných službách mala verejná správa snažiť, či už je to kvalita (napr. cestnej siete) alebo dostupnosť (napr. sociálno-zdravotné služby). Daňovníci by za svoje peniaze odovzdávané štátu mali dostávať nejaký základný štandard služieb. A to sa dnes nedeje.“
Sloboda si myslí, že decentralizácia je aj riešením nelichotivej situácie majetkovej, respektíve tzv. hladovej kriminality.
„Ak by došlo k pokračovaniu decentralizácie, presunu právomocí a financií zhora dole, určite by to malo vplyv na riešenie situácie. Ale nie zo dňa na deň, tak, ako aj situácia, do ktorej sme v jednotlivých regiónoch dospeli, je dôsledkom dlhodobej politiky,“ uzavrel analytik.
(zdroj: Štatistický úrad SR)Už v škole vidieť rozdiely
Občianske združenie Detstvo deťom sa v Dobšinej venuje mladým rómskym rodinám a deťom. Vedúca združenia učiteľka Eleonóra Liptáková hovorí, že už v škole sú viditeľné rozdiely medzi deťmi.
Vedia povedať, ktoré dieťa pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia a ktoré vyrastá v prostredí strednej triedy. Deťom zo strednej triedy sa rodičia snažia zabezpečiť pomôcky potrebné na vyučovaní. Odlišujú sa aj oblečením, ktoré je nové.
„Deti z prostredia generačnej chudoby majú väčšinou len základné pomôcky, zošit a pero. Na oblečení je vidieť, že je obnosené, po starších súrodencoch. Pribúdajú nám deti, ktoré sa rodia do generačnej chudoby. Problémom je, že nie je práca.“
Sami nevedia, ako im pomôcť. Snažia sa pracovať s rodinami aj bábätkami. Mnohí nemajú ani základné vzdelanie, končia školu v nižších ročníkoch. Potom nemôžu študovať na strednej škole, nemajú výučné listy, čo ich na trhu práce diskriminuje.
„Potrebujú remeslo v ruke, aby sa uplatnili. Slováci však majú predsudky, keď prídu na pohovor dvaja Rómovia a jeden Neróm, firma si ich nevyberie. Veríme, že v rozbehnutej školskej reforme dostanú šancu. Je to beh na dlhé trate, na vyriešenie problému by sme museli mať čarovný prútik.“
Ak tieto deti už v rannom veku nedostanú kvalitné vzdelanie, príklady, a v dospelosti prácu, môže to dospieť k tomu, že sa uchýlia aj k trestnej činnosti.
„Áno, tak. A cestou z toho je pracovať s rodinou. Začať odmala. Ak nebude vzdelanie, nebude práca a nebudú peniaze. Nemajú príležitosti. Pritom, ak niektorí odídu do zahraničia, uchytia sa tam. Ako je to možné?“
Taraba šetrí, národné parky nemajú na opravy. Škrtnite tajomníkov, odkazuje riaditeľ Čítajte Ministerstvo dúfa v zlepšenie
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vysvetľuje, že v auguste 2022 bol schválený Plán rozvoja najmenej rozvinutého okresu Rožňava. Ide o záväzný dokument zameraný na odstraňovanie zaostávania.
Pre okres z neho vyplýva možnosť čerpania regionálneho príspevku v rokoch 2022 až 2026 na tvorbu nových pracovných miest „pre disponibilných a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie“. V rokoch 2022-2026 ide o sumu 3,9 milióna eur, pričom na rok 2024 je vyčlenených 658-tisíc eur.
„Okres Rožňava spĺňa podmienky na zápis medzi najmenej rozvinuté okresy. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca podľa Štatistického úradu sa v roku 2022 pohybovala na úrovni 1266 eur (MIRRI) a teda je štvrtou najnižšou v Košickom kraji. Zároveň táto hodnota predstavuje 82 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca Slovenskej republiky,“ informovali nás z ministerstva investícií.
Rezort predpokladá, že nižšia nezamestnanosť v okrese zníži, prípadne odstráni jeho zaostávanie a zmiernia sa „negatívne socio-patologické javy“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
