KRÁSNA HÔRKA. Všetko spustil nájdený ohorok cigarety, ktorý sa pokúšali zapáliť 11- a 12-roční chlapci. Bola sobota, 10. marec 2012, približne pol druhej popoludní.
Od zápalky sa chytila tráva. Oheň sa snažili zadupať, no keď sa im to v silnom vetre nepodarilo, ušli.
Začal horieť trávnatý porast pod hradným kopcom a po ňom aj hrad Krásna Hôrka.
Do tohto dňa bola jediným slovenským hradom s takmer neporušenou architektúrou a zbierkami.
„Trvalo to pár minút a horela celá strecha. Šindle sa chytili od iskier, ktoré z horiaceho kopca nafúkal vietor,“ vysvetľoval krátko po požiari strážnik hradu Eugen Kiss.
Oheň sa šíril obrovskou rýchlosťou, po dvadsiatich minútach zo všetkých častí hradu šľahali obrovské plamene. Zničili strešné konštrukcie a interiéry jeho stredovekej časti.
Doterajšie náklady
Za posledných 12 mesiacov preinvestovalo Slovenské národné múzeum na obnovu hradu Krásna Hôrka takmer 6,4 milióna eur. Ku koncu februára 2024 boli náklady na obnovu hradu a revitalizáciu jeho bezprostredného okolia vo výške 15,7 milióna, z toho z poistného plnenia bolo uhradených 6,5 milióna, z verejnej zbierky 180-tisíc a zo štátneho rozpočtu vyše 9 miliónov.
Nič strašnejšie nezažil
Vtedajší starosta Krásnohorského Podhradia, dnes nebohý Peter Bollo (Most-Híd) sa v ten deň chystal na cestu do Bratislavy. V centrále strany mal stráviť dlhú volebnú noc.
Akurát vychádzal zo sprchy, keď mu zavolal známy, že horí hradný kopec. Hneď zvolal dobrovoľných hasičov z dediny a informoval hasičský zbor v Rožňave.
„Kým som sa obliekol, horela aj strecha. Naši boli v priebehu štyroch-piatich minút na mieste, začali oheň hasiť, ale vlastnými silami na to nestačili. Vietor sa tak do toho oprel, že nemali šancu. Srdce mi pukalo, pre slzy som ani nevidel, nič strašnejšie som v živote nezažil,“ opisoval nešťastie.
V ten deň bol spolu s ním na hradnom kopci aj súčasný starosta Štefan Kún (nezávislý).
„Bol som prvý, ktorý vyliezol na hradnú stenu a išiel hasiť. Ťahal som so sebou hore hadice, lopaty. Chceli sme zachrániť poslednú baštu. V tom čase som pod hradom prevádzkoval bufety, takže ma požiar zasiahol dvojnásobne, finančne aj duševne,“ hovorí s odstupom času pre Korzár.
10. marec 2012 bol dňom, keď sa vzácny hrad zmenil na nepoznanie. (zdroj: Archív)Dlhé čakanie
Predbežné škody vyčíslil nezávislý expert na približne osem miliónov eur. Aj napriek počiatočným obavám sa z národnej kultúrnej pamiatky podarilo zachrániť asi 90 percent zbierok.
Zásah hasičov bol napriek rozsiahlemu požiaru šetrný. Oheň sa nerozšíril do interiérov a nepoškodil napríklad vzácne predmety z pozostalosti Andrássyovcov.
Pobočka Slovenského národného múzea – Betliar sa z katastrofy poučila. Dala odstrániť náletové dreviny a kríky v bezprostrednej blízkosti hradu. Múzeum sa tiež rozhodlo pre pôvodnú nehorľavú keramickú strešnú krytinu.
Postupne sa rozbehla jedna z najväčších pamiatkových a múzejných obnov na Slovensku, ktorá stále trvá.
V rokoch 2012, 2013 a časť roka 2014 robili sanačné práce a montovali dočasné prestrešenie. S montážou nových striech začali na jeseň 2014. Zároveň s týmito prácami prebiehal pamiatkový, archeologický, reštaurátorský, ale tiež inžiniersko-geologický a stavebnotechnický prieskum.
Rekonštrukcia napredovala pomaly. Zdržala ju aj spolupráca s projektantom komplexnej revitalizácie, ktorého vybrali v súťaži návrhov ešte v roku 2015.
Keďže stavebný zámer do zmluvného termínu nepredložil, vedenie Slovenského národného múzea v októbri 2017 od zmluvy s ním odstúpilo.
Ľudia boli s pomalým postupom opráv nespokojní. Organizovali aj protestné pochody. Pre silnejúci tlak verejnosti múzeum zadalo projektovanie obnovy vlastnému tímu projektantov.
Starosta: Sľubov sme už mali dosť
Ako išli roky a menili sa vlády, odsúval sa aj rok otvorenia hradu. Napríklad bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Rastislav Púdelka ešte v roku 2013 vyhlásil, že hrad Krásna Hôrka sprístupnia o rok neskôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
