ROŽŇAVA. Približne 68 rokov po odhalení secesného pomníka Františky Andrássyovej na rožňavskom štvorcovom námestí mestský národný výbor rozhodol, že na verejnom priestranstve viac nemá miesto.
Sochársku časť v roku 1973 previezli pred krásnohorské mauzóleum, ostatnú architektúru rozstrieľali a ozdobnú mrežovú ohradu rozrezali a zničili.
Verejnosť sledovala demontáž pomníka s pobúrením a nikdy sa s novým stavom nezmierila.
Na pomník z bieleho mramoru s Františkinou bustou v životnej veľkosti sa totiž poskladali miestni.
Pod Strážnu vežu ho osadili v roku 1905.
Františka Andrássyová, rodená Hablawetzová, pre nich bola symbolom veľkej dobročinnosti a sociálneho cítenia.
Po Františke prišli osloboditelia
Stala sa patrónkou mesta a známou filantropkou.
Spolu s manželom Dionýzom Andrássym, grófom krásnohorského panstva, sa prezentovali silnou sociálnou politikou.
Venovali finančné dary a dotácie pre najchudobnejších obyvateľov a cirkev.
Založili starobince, útulky, školy či škôlky, dotovali nemocnice, financovali znovupostavenie povodňou zničených zemplínskych dedín.
V Rožňave dodnes stojí budova sirotinca, dar od Františky.
Je tam sídlo prírodovednej expozície Baníckeho múzea v Rožňave.
Dionýz dal po smrti manželky postaviť secesné Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, kde boli z Viedne prevezené jej telesné pozostatky.
Po demontáži pomníka ostalo miesto na Námestí baníkov prázdne.
Až v roku 1984 osadili pomník osloboditeľov.
Fotogenické miesto
Na pôvodné miesto v centre mesta pod Strážnu vežu Františkin pomník umiestnili pred tromi dekádami, 30. júna 1993.
Sochu vtedy zreštaurovali sochári Árpád Mézes z Gemerskej Hôrky a Ondrej Csütörtöky z Komárna.
Národná kultúrna pamiatka je poškodená. Pod jej zlý stav sa podpísali najmä poveternostné podmienky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
