PLEŠIVEC. Okolo rozľahlého priestoru železnice jednoducho prestal plynúť čas. Takmer nestretávame živého človeka, zato ďalšie prekvapenia rátať nestíhame.
Je rok 2017 a Čierne diery takto opísali staré stavby železničného areálu v obci Plešivec v Rožňavskom okrese.
„Nádherná vodárenská veža je súčasťou železničného depa. Svojmu pôvodnému účelu už neslúži, nejaký čas ju využívali pracovníci železníc na prezliekanie. Dnes je v zlom stave a vraj viac prekáža."
Pokračovali, že o kúsok ďalej je takzvaný umelý mlyn, zachoval sa v ňom stroj nemeckej značky Petkus.
„Trámy stále držia, schodisko už menej. Ale výhľad stojí za to.“
(zdroj: L. Kardos)Nevyužívané, neefektívne
O sedem rokov neskôr nevyužívané historické stavby stále stoja. Ale možno už nie dlho. Železnice Slovenskej republiky zvažujú ich odstránenie.
Miestni sú proti, spisujú petíciu.
Pamiatkari hovoria o nežiaducom kroku.
Správca železničných tratí dôvodí, že nehnuteľnosti na Železničnej ulici sú v zlom stavebno-technickom stave.
„Nosné prvky budov neplnia statickú funkciu, hrozí ich zrútenie. Budovy nie sú momentálne využívané pre prevádzkové potreby, a teda náklady na správu sú neefektívne, “ uvádza riaditeľka odboru komunikácie a marketingu železníc Vladimíra Bahýlová.
Pokračuje, že začali administratívne prípravy prípadnej asanácie objektov.
Vlani v októbri železnice požiadali Krajský pamiatkový úrad Košice o stanovisko.
Jeho pracovníci si boli nehnuteľnosti obzrieť.
Jeden čas slúžila budova ako sklad obilia. (zdroj: Čierne diery/Andrej Sarvaš)Pôvodne mlyn
Sedem objektov stojí východne od hlavnej železničnej budovy a južne od koľajísk.
Najvyššia a najstaršia je hlavná stredová budova.
„Má priemyselno-administratívno-skladový charakter a podľa svojho tvaroslovia (architektúry) môže pochádzať z prelomu 19. a 20. storočia,“ píšu pamiatkari.
Objekt pôvodne vznikol ako valcový umelý mlyn, pravdepodobný pohon mal na elektrinu.
Dobové články hovoria, že staviteľom boli Maďarské bane na mastenec, a. s.
Závod bol vybudovaný za takmer milión korún, mal moderné sušiace zariadenie a jeho ročná kapacita bola tisíc ton.
Mlyn sa postupom času dostal do straty, predali ho v aukcii.
Parketáreň, sklad obilia
Nehnuteľnosť neskôr slúžila sčasti aj ako továreň na výrobu parkiet a sudov.
V roku 1927 písali noviny Pražský maďarský spravodaj o novej parketárni.
„S podporou Legio banky bola v objektoch bývalého mlyna v Plešivci založená parketová továreň s kapitálom pol milióna korún, ktorej prevádzka sa spustí v polovici januára. Nový závod vyrobí ročne 100-tisíc kusov sudov a 100 vagónov parkiet," informovali v článku.
Neskoršie, v roku 1935, jestvujúcu parketáreň kúpila firma Jozefa Riglera. Chcela tam tlačiareň.
„Túto budovu po roku 1948 až do roku 1989 využíval podnik Poľnonákup ako skladové priestory obilnín. Tomu zodpovedá aj jej interiérové zariadenie, kde je v hlavnom objekte viditeľný potrubný systém na presuny obilia,“ ozrejmuje pamiatkový úrad.
V jednom objekte bolo istý čas kultúrne stredisko, v ďalšom závodná kuchyňa.
„Budovy sú nevyužívané, s rôznym stupňom narušenia, a zatiaľ bez zabezpečenia vstupu pred nepovolanými osobami do ich interiérov,“ konštatujú pamiatkari.
Hlavná budova je murovaná, má veľkopriestorové podlažia bez deliacich stien. Prepájajú ich drevené schodnicové schodiská.
Stropy sú drevené, trámové, kotvené v obvodových stenách a na drevených stĺpoch, viditeľných v interiéroch.
Na stenách sú vysoké okná so záklenkom a s kovovými štvorcovými výplňami.
(zdroj: Čierne diery/Andrej Sarvaš)Nežiaduce odstránenie
Krajský pamiatkový úrad Košice v oficiálnom dokumente, ktorý má redakcia k dispozícii, konštatuje, že nejde o pamiatkovo chránené nehnuteľnosti.
Nie sú ani súčasťou pamiatkovo chráneného územia.
O toto stanovisko sa opiera a ako argument používa štátny správca.
Pamiatkari na druhej strane vravia, že odstránenie objektov považujú za nežiaduce.
„Tieto historické budovy, aj keď nepožívajú osobitnú ochranu, majú nepochybne vo svojej jadrovej časti jednoznačné historické hodnoty či už ako industriálne dedičstvo alebo ako dosiaľ zachovaná historická objektová súčasť urbanistického rozvoja sídla Plešivec, “ opísal Krajský pamiatkový úrad Košice.
Vhodné by podľa pamiatkarov bolo zachovať objekty „aspoň vo svojej hmote, nosných prvkoch a historických fasádach, alebo aj celý železničný areál, pretože lokalizácia jednej z hlavných železničných vetiev cez kataster Plešivca znamenala v ostatnom storočí významný posun vo vývoji a významnosti sídla.“
To je teda podľa pamiatkového úradu dôvod, prečo budovy neodstraňovať, ale zachovať.
„Tento objektový súbor spolu s bývalou vodárenskou vežou nevyhnutnou v časoch, keď železnica využívala parný pohon, patria medzi najhodnotnejšie a dobre zachované historické objekty v správe Železníc Slovenskej republiky v našom regióne.“
Železnice: Ešte nič nebúrame
Pamiatkový úrad doplnil, že ak vlastník nemôže nehnuteľnosti adekvátne využívať a udržiavať, potom „je vhodné budovy zakonzervovať - zamurovať stavebné otvory na prízemí a udržiavať funkčnú strechu - do doby, pokiaľ sa nájde ich vhodné nové funkčné využitie.“
Železnice pripomínajú, že zatiaľ riešia iba administratívny proces vydania búracieho povolenia.
„Momentálne nie je uzatvorená žiadna zmluva na odstránenie stavieb,“ vraví Bahýlová.
Dopĺňa, že pred asanáciou preveria ešte možnosť prípadnej kapitalizácie majetku.
Ak nehnuteľnosti naozaj zbúrajú, uvoľnený pozemok by chceli železnice predať, prípadne prenajať.
(zdroj: Čierne diery/Andrej Sarvaš)Starostka: Je to naša história
Na svete je už aj petícia, ktorá bojuje proti ich plánovaným krokom.
Stojí za ňou Spolok za rodnú zem Plešivec.
„Je v záujme každej kultúrnej spoločnosti, aby si chránila svoje historické dedičstvo pre budúce generácie. Z toho dôvodu žiadame, aby bol tento historický súbor zachovaný. Pokiaľ vlastník nevie v súčasnosti nájsť jeho primerané funkčné využitie, navrhujeme jeho zakonzervovanie (oprava strechy, uzavretie vstupov) až do času jeho nového využitia,“ uvádza text petície.
Zámer odstránenia je podľa petičiarov o to nepochopiteľnejší, že „v aktuálnej situácii, keď štátu chýbajú zdroje na základné funkcie, chce vynakladať nemalé prostriedky na odstránenie svojho kultúrneho dedičstva.“
Starostka obce Iveta Šušánová (Aliancia) hovorí, že spolu s občianskym združením podnikne všetky kroky, aby staré železničné objekty zachránili.
Vraví, že rozhodnutie železníc ju až tak neprekvapilo, keďže nehnuteľnosti sú v zlom technickom stave.
„Je to však naša história, je potrebné ju zachovať.“
Dodala, že stavby boli vyhlásené za pamätihodnosti obce.
(zdroj: Čierne diery/Andrej Sarvaš)Čierne diery neveria
Neveríme vlastným očiam, čo sa to zas na Slovensku deje, reagujú Čierne diery na kroky železníc.
„Štát chce zbúrať vlastné kultúrne dedičstvo a nemá na to ani žiadny veľký dôvod.“
Konštatujú, že stavby patria medzi posledné ohrozené druhy z industriálnej éry.
„Takých už na Slovensku nemáme veľa. A rozhodne nie sú v beznádejnom stave, hoci už dlhšie chátrajú bez využitia – v majetku štátu, v správe Železníc Slovenskej republiky.“
Poukazujú na to, že pre lokalitu nie je známy žiadny špeciálny zámer.
„V tejto časti Gemera sa nedá hovoriť o veľkom tlaku investorov na pozemky.“
A predsa chcú podľa vyjadrenia Čiernych dier štátne železnice vynaložiť financie na to, aby zbúrali súbor stavieb namiesto toho, aby sa ich pokúsili oživiť ako súčasť vlastnej histórie.
Gotická cesta hovorí o ikonickom súbore
K petičiarom sa pridáva občianske združenie Gotická cesta.
Snaží sa pracovať v prospech kultúrnych pamiatok na turistickej trase Gotická cesta na Gemeri.
„Ikonický súbor industriálnej architektúry v Plešivci je teraz v bezprostrednom ohrození. Pridávame sa k organizátorom petície vo výzve na záchranu tohto hodnotného areálu," napísali na sociálnej sieti.
Vysvetľujú, že dôležitou súčasťou identity a bohatstva Gemera je industriálne dedičstvo.
„Technická vyspelosť regiónu, kedysi presláveného baníctvom, sa prejavuje nielen v stredovekých kostoloch, ktoré miestni zemepáni financovali práve z výsledkov banskej činnosti a ďalšieho spracovania miestnych surovín, ale aj mladšími a taktiež hodnotnými pamiatkami industriálnej architektúry."
Železničné stavby si podľa vyjadrenia občianskeho združenia zachovali charakter technických stavieb z konca Rakúsko-Uhorska s typickou tehlovou architektúrou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
