ROŽŇAVA. Správa národného parku v pondelok predstavila verejnosti návrh zonácie Slovenského krasu, ktorého jedinečné jaskyne sú na zozname UNESCO.
V najprísnejšie chránenom režime bude 8 500 hektárov.
Vďaka tomu sa zaistí adekvátna ochrana tých najvzácnejších lokalít, ktoré národný park chráni.
Zvyšok územia zaradí zonácia dominantne do tretieho stupňa ochrany.
K navýšeniu najprísnejšej ochrany dôjde na štátnych pozemkoch.
Celková rozloha národného parku bude po zonácii predstavovať viac ako 35-tisíc hektárov.
Slovenský kras je perlou medzi prírodnými krásami Slovenska Čítajte Jedinečný prírodný úkaz
„Národný park Slovenský kras je jedinečným prírodným úkazom. Chráni cez 1 350 jaskýň a priepastí, predstavuje domov vzácnych živočíchov a rastlín. Hodnotu územia nakoniec potvrdili aj medzinárodné inštitúcie,“ povedal Milan Olekšák, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras.
Podľa jeho slov predstavuje Slovenský kras historicky prvé územie na Slovensku, ktoré bolo zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra.
Následne boli jaskyne NP Slovenský kras zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Samotná jaskyňa Domica bola zaradená do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy.
„Slovenský kras patrí na mapu najvzácnejších lokalít v Európe. Zonácia však neslúži len na ochranu prírodného dedičstva. Predstavuje nevyhnutný základ na rozvoj národného parku, ktorý môže byť jedným z pilierov udržateľného ekonomického rastu aj v celom regióne,“ pokračuje Milan Olekšák.
Rozloha Národného parku Slovenský kras by sa po zonácii mala zvýšiť Čítajte Príklad spolupráce
Príklady, keď sa dobre fungujúce národné parky postupne stali významným prínosom pre lokálne ekonomiky, nájdeme na Slovensku aj v zahraničí, dokonca aj blízkosti samotného Slovenského krasu.
Národný park Slovenský raj, ktorý bol zazónovaný v roku 2016 je dnes príkladom spolupráce miestnych aktérov pre rozvoj cestovného ruchu.
Národný park Muránska planina len pred nedávnom predstavil pokroky pri plnení stratégie rozvoja udržateľného cestovného ruchu na spoločnej tlačovke dvoch ministerstiev a oblastnej organizácie cestovného ruchu.
„Po období ťažkých rokovaní sa stávame čoraz podstatnejšou súčasťou plánov na rozvoj regiónu, prehlbuje sa spolupráca všetkých aktérov, rozbehli sa projekty, vznikajú nové priame aj nepriame príležitosti pre miestnych,“ doplnil Ján Šmídt, riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina.
Príklady zo zahraničia
O ekonomických dopadoch fungujúcich národných parkov hovoria aj príklady zo zahraničia.
Podľa štúdie nemeckých autorov z roku 2020 priniesol Národný park Šumava v roku 2019 priamo do regiónu 32 miliónov eur.
Či už išlo o ubytovanie, gastrosektor, maloobchod či dopravu.
„Kým továreň sa môže zavrieť, skrachovať alebo sa odsťahovať inam, národný park regiónu nikto nezoberie. Obavami zo zonácie si prešli všetky národné parky. No dnes sa ukazuje ako v Pieninách, v Slovenskom raji, tak aj na Muránskej planine a všade v zahraniční, že fungujúce národné parky nie sú obmedzením, ale príležitosťou pre región,“ uzavrel Milan Olekšák.
Starostovia majú výhrady
So zonáciou nie sú stotožnení starostovia niekoľkých obcí. Ide napríklad o Jablonov nad Turňou, Silickú Jablonicu, Hrhov, Hrušov, Silicu či Drnavu.
Ako za nich povedal starosta obce Jablonov nad Turňou Slavomír Zubriczky, nie sú zásadne proti, no nepáči sa im, že návrh nebol dostatočne prerokovaný a samosprávy prídu zmenou o tisíce eur.
"Najviac nás trápi socioekonomický dosah. Nie sú vyčíslené 'škody,' ktoré budú spôsobené, respektíve vplyv na podielové dane a na dane z nehnuteľností a koľko pracovných miest sa stratí v tomto území," spresnil.
Kompenzácie výpadkov na daniach prostredníctvom výzvy z Envirofondu starostovia považujú za nedostatočné.
Pripomínajú, že okrem iného by boli účelovo viazané.
"Nič iné nám nezostáva, len žiadať štát, aby bol návrh zonácie stiahnutý a došlo k riadnemu a opätovnému prerokovaniu všetkých pripomienok," doplnil Zubriczky.
Správa NP tvrdí, že zonáciu prerokovali s každým, kto prejavil záujem.
"Obavami zo zonácie si prešli všetky NP. No dnes sa ukazuje ako v Pieninách, v Slovenskom raji, tak aj na Muránskej planine a všade v zahraniční, že fungujúce národné parky nie sú obmedzením, ale príležitosťou pre región," uzavrel Olekšák.
Bude o nej rokovať vláda
Zonácia Slovenského krasu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Celkovo prebehlo 42 rokovaní počas 8 mesiacov.
Ministerstvo životného prostredia plánuje zonáciu zaradiť na rokovanie vlády v najbližších týždňoch.
Podzemné kráľovstvá Slovenského krasu ochraňuje UNESCO Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
