Dobšiná je po Jelšave mestom s druhým najväčším podielom Rómov. Tvoria až 40 percent z celkového počtu obyvateľov. V meste sa preto už skôr vytvorila pozícia pre človeka, ktorý pomáha Rómom. Ľudí z komunity už pozná po mene, chodia mu s prosbou o pomoc klopať aj domov a pristavujú sa pri ňom v obchode. MARIÁN BUBENČÍK už osem rokov pozorne počúva, čo rómska menšina v Dobšinej potrebuje.
Za ten čas presunul najproblematickejšie rodiny z chatrčí do bytov, kde si platia za nájom, vodu či elektrinu. Teraz pracuje na tom, aby si postavili vlastné domy. To všetko ich podľa Bubenčíka núti pracovať a mať pravidelný príjem.
„Keď v bytovke nezaplatia nájomné, jednoducho musia ísť preč a žiadna chatrč sa tu už nepostaví. Keby niekto zapichol čo i len kolík do zeme, v tom momente beriem bager, som tam a búram to. Nedovolím, aby deti spali na studenej zemi a horeli tu chatrče. Kvôli darebáctvu rodičov, ktorí nechcú pracovať? Musia pre to niečo urobiť, aby si žili dobre,“ opisuje.
Dobšinú postihlo v roku 2019 nešťastie, keď Róm dobil na smrť človeka z majority. Život v obci to veľmi zasiahlo, v tom čase tam pochodovali aj kotlebovci.

„Upokojilo sa to, aj keď je jasné, že ľudia na to nezabudnú. Stalo sa to kvôli jedincovi a zase je tu kolektívna vina. Jednému šialencovi, ktorý mal byť v base, preskočilo a automaticky teraz hádžeme všetkých do jedného vreca. Život ale ide ďalej, ľudia stále riešia nové veci a oproti tomu, čo bolo vtedy, tak sa to už upokojilo. Pravdou však je, že sme na tom boli lepšie,“ hovorí vajda.
Bubenčík, ktorého už dlho v meste nazývajú aj vajdom, získal nedávno ocenenie Roma Spirit 2022 v kategórii Osobnosť.
V rozhovore sa dočítate:
- ako učí Rómov finančnú gramotnosť
- prečo svoju prácu uplatňuje na pozitívnej závisti
- či by mohli Rómom pomôcť Volvo alebo Bosch
- ako sa zmenila napätá situácia od času, kedy Róm zavraždil človeka z majority
Bežne vás nazývajú vajdom, istý čas sa tak oficiálne nazývala aj vaša pracovná pozícia. Ako ste sa k tomu dostali?
- Bol to nápad primátora Dobšinej Jána Slováka. Mesto vyhlásilo výberové konanie na post, ktorý sa oficiálne volá referent pre styk s rómskou komunitou. Zúčastnil som sa pohovoru a úspešne som ho zvládol. V tejto funkcii som ôsmy rok.
Máte stredoškolské vzdelanie, viacero profesijných kurzov a 15-ročnú skúsenosť ako baník v Nižnej Slanej. Ako vám to pomáha pri práci s Rómami? Mali ste predtým skúsenosti s prácou v komunite?
- Pre mňa to bolo niečo úplne nové, nepoznané. Manuál, ako byť vajdom a riešiť rómske problémy, neexistuje. V prvom rade som si musel získať rešpekt. Ľudia v komunite museli zistiť, že som tu pre nich a že môžeme hľadať spoločné riešenia. Nie je možné, aby v 21. storočí ľudia žili v chatrčiach bez vody.

Skočili ste teda do tejto pozície bez predošlých skúseností, navyše v meste neexistovala podobná pozícia predtým, než ste nastúpili. Ako vaša práca vyzerala na začiatku, kým ste sa zorientovali?
- Začal som drobnosťami, napríklad s upratovaním. Keď som prišiel do lokality, kde bola bývalá rómska osada, ktorú sme teraz premenovali na Dedičnú ulicu, tak som zistil, že tí ľudia už desaťročia pijú vodu z potoka. Bolo to pre mňa nepochopiteľné. Nepoznal som tú situáciu, pretože nepochádzam z tejto časti mesta. V osade bolo 85 chatrčí. Najprv sme ich označili, aby sme sa tu vedeli pohybovať my aj záchranné zložky, lebo tam bol chaos.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer