NIŽNÁ SLANÁ. Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila v utorok Gemer a bola sa pozrieť aj na situáciu s riekou Slaná.
Je to mŕtva rieka, doslova zabíja potenciál Gemera z hľadiska prírodných krás i turistických príležitostí a komplikuje život tamojším ľuďom, uviedla počas návštevy Nižnej Slanej v okrese Rožňava.
V zložení vody, ktorá v rieke je, nedokázali prežiť žiadne živočíchy.

Za päť mesiacov sa neudialo to podstatné
„Za takmer päť mesiacov, odkedy sa rieka zafarbila dočervena, sa neudialo to podstatné, čo sa udiať malo, a to zastaviť kontamináciu a urobiť sanačné práce,“ vyjadrila sa na sociálnej sieti kriticky prezidentka s tým, že niektoré negatívne dopady na lokálny ekosystém už môžu byť trvalo nezvratné.
„Je absolútne nevyhnutné riešiť vzniknutú situáciu a riešiť ju v úzkej súčinnosti štátu s aktérmi v regióne,“ dodala Čaputová, podľa ktorej je Gemer plný prírodného bohatstva a turistického potenciálu a nečinnosť pri riešení kontaminácie rieky môže zabiť jedno aj druhé. A to si podľa jej slov nemôžeme dovoliť.

Ocenila návrh Budaja
V Nižnej Slanej sa stretla so starostom, aktivistami i riaditeľom štátneho podniku Rudné bane Petrom Žitňanom.
Poznamenala, že znečistenie Slanej je viacrezortný problém a ocenila rozhodnutie ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) predložiť na vládu návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie.
„Som veľmi rada, že možno aj táto moja návšteva bola impulzom na to, že pán minister životného prostredia v pondelok ohlásil, že na najbližšej vláde, dúfame, že už v stredu, bude rozhodnuté o takzvanom mimoriadnom stave," povedala hlava štátu.
„Mimoriadny stav by mal umožniť alokovanie finančných prostriedkov na sanačné práce a úpravu výpustu," dodala Čaputová.
Upozornila aj na stav ďalších bývalých banských diel a tiež staré environmentálne záťaže v rôznych kútoch Slovenska, ktoré je potrebné odstrániť.
Ekologická katastrofa
Rieka Slaná sa dočervena sfarbila v polovici februára v dôsledku vytekania banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit.
V polovici júna prebehli v bani práce s cieľom prispieť k zníženiu vytekania silne mineralizovaných vôd do rieky.
Časť kontaminovanej banskej vody však naďalej do rieky vyteká.
„Pripravili sme projekt na čerpaciu skúšku, ktorá by sa mala uskutočniť v južnej časti bane, kde sme identifikovali akumuláciu čistej vody. Myslíme si, že čerpaním tejto čistej vody by sme mohli znížiť tlak na vytekanie silne mineralizovaných vôd," priblížil aktuálny stav Žitňan s tým, že žiadosť na tento úkon aktuálne posudzuje štátna vodná správa v Rožňave.

Reakcia politikov a exministra
K problému sa v tlačovej správe vyjadrila aj strana Aliancia, ktorá na Slovensku zastupuje maďarskú komunitu. Podľa nej minister životného prostredia Budaj (OĽaNO) prespal jar aj leto a k činu ho prebrala až návšteva dvoch ústavných činiteľov.
„Ján Budaj návrhom vyhlásenia mimoriadneho stavu na 150. deň ekologickej katastrofy na Slanej sám seba usvedčil z nekompetentnosti,“ napísala hovorkyňa strany Klára Magdeme.
Aliancia podľa jej vyjadrení na regionálnej i celoštátnej úrovni od marca upozorňuje na ekologickú katastrofu a spolu s obyvateľmi volá po pomoci kompetentných orgánov.
„Našu petíciu za záchranu rieky Slaná za pár dní podpísalo 11 a pol tisíca nespokojných občanov,“ vyhlásil predseda strany Krisztián Forró.
„Postoj kompetentných orgánov na čele s ministerstvom životného prostredia je hanebný a pre mňa osobne aj nepochopiteľný. Ján Budaj, namiesto toho, aby bil na poplach, strácal čas s kompetenčnými hádkami, čím dopustil ekologickú katastrofu nevídaných rozmerov,“ doplnil László Sólymos, exminister životného prostredia a predseda republikovej rady strany.
Aliancia sa usiluje zabrániť devastácii Slanej, po ktorej nám, podľa jej predstaviteľov, hrozí aj kontaminácia pitnej vody.

Vyše 200-násobné prekročenie limitu
„O zdravie ohrozujúcich rizikách nemôžeme iba hovoriť. Posledné júlové meranie ukázalo viac než 200-násobné prekročenie limitu železa a viac než 3-násobné prekročenie limitu arzénu pre odpadové vody z ťažby,“ informoval košický župan Rastislav Trnka (nezávislý).
To sú podľa neho čísla, ktoré jasne hovoria, že problém je stále obrovský a dotýka sa nielen vody v toku, ale postupne aj v studniach ľudí, čo predstavuje vysoké riziko pre obyvateľov.
„Táto situácia si vyžaduje okamžité a trvalé riešenie. Prvý krok je presunúť nevyčerpané finančné prostriedky zo zdrojov EÚ v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré máme k dispozícii ako Slovenská republika.“
Dodal, že preto listom kontaktovali ministra životného prostredia Jána Budaja a podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) a informovali ich o návrhu využiť voľné prostriedky z OP Kvalita životného prostredia.
„Vyriešiť havarijný a nebezpečný stav môžeme všetci spoločne. Pomoc ponúka aj naša župa, máme konkrétne riešenia, len sa musí končíme začať komunikovať so subjektami, ktoré vedia, čo robiť,“ uviedol župan Trnka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer