Ekologická havária v rieke Slaná trvá už viac ako mesiac. Čoskoro by malo dôjsť k prvým krokom, ktoré situáciu môžu zlepšiť. Starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga (Most-Híd) však hovorí, že od zodpovedných inštitúcií by čakal rýchlejšiu snahu.
„Keby takto vyzeral Dunaj, už dávno by bola kvôli tomu polovica Bratislavy hore nohami a problém by už bol minulosťou," hovorí v rozhovore pre Korzár.
Niektorí kompetentní sa podľa neho k problému stavajú tak, ako keby sa ich ani netýkal: „Čo tam po nejakej rieke Slaná. Myslím, že práve preto riešenie trvá tak dlho."
Starosta kritizuje za prehadzovanie zodpovednosti aj rezort životného prostredia a hospodárstva, no v posledných dňoch obec kritizovala na sociálnej sieti aj predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislava Trnku (nezávislý).
Župa však oponuje, že ju nikto o pomoc nepožiadal, a tak sama začala vyvíjať iniciatívu v tomto smere.

Pred niekoľkými dňami bol na návšteve Nižnej Slanej predseda KSK Rastislav Trnka, ktorého ste v komentári pod príspevkom na sociálnej sieti za jeho prístup skritizovali. Napísali ste okrem iného aj to, že prišiel neskoro a že je to len pekné PR. Čo vás na tom najviac rozrušilo?
- Na facebookovom príspevku sme odpovedali na jeho príspevok a zanechali sme mu tam komentár, v ktorom sme naznačili, že síce záujem kraja prichádza až po mesiaci a pol, napriek tomu je však vítaný a ceníme si každú priloženú ruku a každú pomoc. Ide o to, že pán predseda Trnka prišiel do obce bez toho, aby nás vopred kontaktoval. Usudzujem preto, že istotne nemal dostatok informácií na to, aby vedel posúdiť, kam sa vyjednávania pohli, čo všetko sme už dosiahli, alebo aký variant teraz zo všetkých síl presadzujeme.
V príspevku však bolo uvedené, že kraj príde s riešením a odmietne to nechať tak. Táto formulácia trochu znela, ako keby sme my doteraz nič nedosiahli, alebo nič nerobili.
Vadil mi presne ten prístup, s akým k našej obci pristupovali niektoré štátne orgány pri začiatku riešení - načo volať obci alebo starostovi, obec to aj tak nemá v kompetenciách a nemá s tým čo robiť a ako pomôcť. Lenže sme to my, ktorí v tejto obci žijeme a my, ktorí sme robili dlhé roky v bani.
Aj ja som pracoval v Siderite, a. s., poznám tieto bane, viem, ako fungovali. Na jednom zo stretnutí som práve ja štátnym inštitúciám objasňoval, ako vyzerá šachta Gabriela, čo do nej vteká, koľkými vodnými zdrojmi je zatápaná, aká je dlhá. Nikto z prítomných tieto informácie nemal. Bez týchto informácií by si doteraz Rudné bane lámali hlavu nad tým, ako šachta vyzerá, pritom my tieto informácie máme ešte stále v živej pamäti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer