Markušovské odkalisko (21 fotografií)

Bol jeden z prvých ľudí, ktorí upozorňovali na následky priemyslu na životné prostredie v bývalom Československu. Profesor Ondrej Hronec sa takmer 45 rokov zaoberal výskumom znečistenej pôdy ako dôsledku činnosti železorudného závodu Siderit v Nižnej Slanej či spracovania ortuti v Rudňanoch. So svojím vedeckým tímom určil normy pre toxické ťažké kovy, ktoré sa dlhé roky dostávali do tiel ľudí v blízkosti závodov napríklad cez potravový reťazec.

Bývalý režim pred poznatkami vedcov zatváral oči a Hroncovi dokonca na určitý čas pozastavili vedeckú činnosť. „Zavolali ma na krajský výbor strany a tajomník mi povedal, aby som sa do týchto vecí nemiešal a že ide o štátnu záležitosť. Bolo to aj preto, že za hlbokého socializmu sme nakrútili v spolupráci so Slovenskou televíziou film s názvom Pôda volá SOS, kde sme povedali pravdu o stave životného prostredia,“ opisuje.

Horšie podľa Hronca bolo, keď veterinári robili výskum fluorózy, v dôsledku ktorej vypadávali kravám zuby. „Pred koncom výskumu prišli súdruhovia a povedali im, nech idú do čerta s výskumami, pretože hliník je strategická surovina pri výrobe tryskáčov na obranu našej socialistickej vlasti a ich nezaujíma, čo robia,“ hovorí v otvorenom rozhovore.

Výskum znečistenej pôdy v okolí Nižnej Slanej ste začali robiť v roku 1975, kedy začal fungovať nový závod na spracovanie železnej rudy Siderit. Prečo ste sa tým rozhodli zaoberať?

- Som rodák z Gemera. Narodil som sa v Gočove, čo je vzdušnou čiarou asi dva kilometre od železorudných baní a od komína, ktorý tam bol postavený v roku 1975. V Nižnej Slanej sa ruda ťažila odnepamäti a spracovávala sa v malých šachovitých peciach, no závod bol dlho v symbióze s prostredím, dokonca tam istý čas pracoval aj môj otec. Ako stredoškoláci sme tam tiež chodili na brigádu. Nemali sme ani 15 rokov. Dodnes sa čudujem, že sme si tam mohli ísť zarobiť. Zlom však nastal v roku 1975, keď do závodu priviezli novú technológiu, čo znamenalo, že sa železná ruda nebude už len ťažiť, ale aj vo veľkom spracovávať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V rieke Slaná našli aj arzén. Starosta: Len aby sa z toho nestal medzinárodný problém Čítajte 

Kde sa spracovávala predtým?

- Sčasti sa vozila napríklad do Rožňavy. Problém však bol, že závodný komín mal len 120 metrov. Bol to omyl projektantov, ktorý sa dodnes nedá pochopiť ani vysvetliť. Okolité kopce v oblasti komína však majú výšku 700 až tisíc metrov, čiže tie emisie, ktoré z neho vychádzali, v okolí obcí Nižná Slaná, Henckovce, Gočovo či Vlachovo začali robiť nedozerné škody nielen na zdraví ľudí ale aj na vegetácii, na pôde a vstupovali aj do potravových reťazcov.

Keby boli komíny vyššie, nekumulovali by emisie zo spracovania rudy medzi týmito obcami?

- Pravdaže. Vždy, keď sa stavia takýto závod, musí sa vedieť, kde fúka vietor, akým smerom a ako sa úlety rozptyľujú v prostredí. Napríklad U.S. Steel Košice je na rovine, čím je rozptyl emisií obrovský. V Nižnej Slanej na to nikto nepozeral, len nejakí súdruhovia povedali, že tu bude závod.

Uvediem ešte príklad pre ilustráciu toho, aké boli vypúšťané emisie škodlivé. Na druhý deň, teda prakticky hneď od spustenia závodu, v okruhu desiatich kilometrov od komína vyhynuli všetky včely. Včela je indikátor čistoty a ovzdušia. Kde nie sú včely, tam je niečo škodlivé v ovzduší. A keď to bolo škodlivé pre včely, tak to bolo zlé aj pre ľudí.

Nebezpečné nebolo len vypúšťanie arzénu, ale aj olova, kadmia, chrómu či iných ťažkých kovov. Tie sú pre ľudské zdravie najškodlivejšie, no nebezpečné sú aj mikroelementy, ako napríklad meď či zinok. V malom množstvo ich telo potrebuje, ale ak ich máme prebytok, správajú sa rovnako ako nebezpečné kovy. Podstatné je, že ťažké kovy z ľudského tela nevychádzajú, ale usádzajú sa v hrubom a tenkom čreve, v pečeni a v obličkách.

Telo ich teda nevylúči?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer