ROŽŇAVA. Písal sa 11. jún 1944, keď nemeckí vojaci naložili rožňavských Židov z geta v Miškovci do dobytčích vagónov, aby ich o tri dni zmorených, hladných a vysmädnutých vyložili v najväčšom nemeckom nacistickom vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau na území okupovaného Poľska.
Medzi ľuďmi, ktorí prežili útrapy koncentračných táborov bol i Žid Tibor Ehrenfeld, rodák z Košíc, ktorý so svojou rodinou žil a vyrastal v Rožňave.
Tibor okúsil neľudské podmienky táborov v Jelšave, Mauthausene, Gunskirchene.
Patril medzi tých šťastlivcov, rovnako ako jeho otec, ktorým sa obrovské útrapy podarilo prežiť. Jeho mama toľko šťastia nemala, zomrela v Osvienčime.
Jeho život pred vojnou, počas nej i po nej opisuje útla knižka Posledný pozostalý, Spomienky posledného rožňavského Žida. Jej autorkou je Timea Jakabová.
Žid, Maďar, Slovák? Na tom nezáležalo
Tibor sa narodil v roku 1927. Predvojnové roky opísal ako šťastné. Rodina podnikala v prenajatých priestoroch so želežiarenským tovarom.
Okrem toho prevádzkovali Ehrenfeldovci autodopravu. Mala šesť šoférov, čerpaciu stanicu a autá. Podnik sa volal Express autodoprava.
undefined Čítajte Tibor navštevoval slovenskú školu napriek tomu, že jeho rodičia rozprávali po maďarsky. „V tom čase bolo jedno, kto aký je: Žid, Maďar alebo Slovák, dôležité bolo, aby sa učil,“ priblížil Tibor v knihe Posledný pozostalý.
V apríli 1944 bol však školský rok zrušený. „Bola vojna, nechodili sme do školy. Od 4. apríla 1944 museli Židia nosiť žltú hviezdu... Ja som do školy s hviezdou nechodil.“
Išli ako ovce
Počas arizácie majetok Ehrenfeldovcov zhabali. Životné podmienky Židov v Rožňave sa postupne zhoršovali, mali stále menšie, až napokon takmer žiadne právomoci.
V Rožňave sa postupne zatvárali židovské obchody, vrátane továrne na výrobu octu, Židia nesmeli do 10.00 nakupovať na miestnom trhovisku, zatvorené tiež boli židovské kúpele.
Ani to nestačilo, postupne museli opúšťať svoje domovy, sústredili ich v miestnom židovskom gete.
„Okupáciou Maďarska nastalo ťažké obdobie. Dostali sme rozkaz, že 3. mája sa máme hlásiť v gete. Okolo 10. apríla sme museli odovzdať kľúče a my sme to aj bez slova urobili. Čo sa dalo robiť... A my sme šli ako ovce. To je fakt, takto to bolo,“ rozpovedal Tibor začiatok cesty rodiny autorke knihy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
