Paličkovanie čipiek má v slovenskom ľudovom umení svoje nezastupiteľné miesto. Jeho história siaha na našom území do čias nemeckej kolonizácie. Hoci v dvadsiatom storočí začalo toto umelecké remeslo upadať, dnes má opäť svojich fanúšikov po celom Slovensku. Čipkárka ANGELA CZINTELOVÁ sa do paličkovania zaľúbila počas štúdia etnológie na vysokej škole a neskôr sa mu začala venovať profesionálne. Ako pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave sa zameriavala na tradičnú gemerskú čipku, ktorú ovláda po teoretickej aj praktickej stránke. Dnes vedie Klub paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Výrobe čipky ste sa začali venovať na vysokej škole, kedy ste so spolužiačkami založili krúžok paličkovania. Ako to celé vzniklo?
- Medzi nami v ročníku sme mali dvojičky, ktoré sa venovali paličkovanej čipke. Väčšinou sme boli dievčatá. A keďže sme rozmýšľali, čo by sa nám hodilo do činnosti, ony nám navrhli, či sa nechceme naučiť paličkovať, veď predsa to súvisí s témou nášho štúdia.
Ja som už vtedy paličkovanú čipku poznala, aj keď som v rodine nemala nikoho, kto by sa tomu venoval. Mali sme však susedu, ktorá takto vyrábala tradičné čepce na Spiši. Vídavala som ju skoro denne, sedela vonku pred domom, paličkovala a, samozrejme, klebetila so susedmi. Vedela som už teda, čo to je a ako sa to robí a ponuka týchto spolužiačok ma zaujala. A zaujala ma natoľko, že som potom robila diplomovú prácu na tému Paličkovaná čipka na Spiši.
Zdokonaľovali ste sa potom v tomto remesle už len sama, alebo ste mali možnosť učiť sa aj od iných a možno aj známych čipkárok?
- V roku 1995 zorganizovali v Gemerskom osvetovom stredisku kurz paličkovanej čipky. Prihlásila som sa, aby som si obnovila svoje vedomosti a zručnosti, a odvtedy som pri tejto čipke zostala. Predtým som aj veľa vyšívala, plietla a háčkovala, prosto robila všetky možné textilné techniky. Kurz paličkovania viedla lektorka z Rožňavy.
O dva roky sme si zorganizovali kurz gemerskej paličkovanej čipky - sú tam špecifické vzory a techniky väzby. Zuzana Urbanová z Rejdovej, dcéra jednej z pôvodných ľudových čipkárok, nás učila staré gemerské vzory. Keď som robila počas svojej práce výskumy na tému paličkovaná čipka v oblasti Gemera, veľmi často som sa stretávala s pani Žofiou Vilímovou. Pre toho, kto sa zaoberá paličkovanou čipkou, je toto meno pojem. Bola to veľmi známa gemerská čipkárka a jedna z prvých, ktoré začali spolupracovať s Ústredím ľudovej umeleckej výroby v Bratislave pri jeho zakladaní v roku 1945. Čipky plietla aj pre národnú umelkyňu Elenu Holéczyovú. Vedomosti, zručnosti a skúsenosti som potom získala u nej.
Je možné, aby si čipkárka vypracovala svoj vlastný rukopis, alebo skôr ide o čo najpresnejšie zachytenie tých tradičných vzorov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
