ŠTÍTNIK. Štítnická čipka je unikátna. A nielen spôsobom výroby či svojimi vzormi.
Obyvatelia obce Štítnik v okrese Rožňava sa už od jeho počiatkov venovali ťažbe nerastov, najmä medi či železnej rudy.
Historické mestečko patrilo medzi prvé miesta, kde sa rozvíjalo hutníctvo nielen na Slovensku, ale aj v Uhorsku.
Postupom času sa však zásoby nerastov vyčerpali a baníctvo zaniklo.
Rovnaký osud postihol aj manufaktúry a remeselné dielne.
Štítnik začal hospodársky upadať, čo sa odzrkadlilo aj na životnej úrovni obyvateľstva.
V tom čase sa dve dcéry bývalého majiteľa medeného hámra Pavla Szontágha rozhodli, že ženám a dievčatám dajú možnosť zarobiť si na živobytie.
Alžbeta (1856 - 1917) a Aranka (1858 - 1950) tak na podnet svojej matky založili v roku 1905 v rodinnom dome školu na výrobu takzvanej štítnickej čipky.
Technika z írskych kláštorov
Ako píše čipkárka Angela Czintelová v zborníku Baníckeho múzea v Rožňave, na rozdiel od paličkovaného čipkárstva na Gemeri tá štítnická nevychádzala z tradície, ale vyjadrovala snahu o podporu obyvateľstva v ich neľahkom položení po zániku hámrov v okolí.
Navyše sa vyrábala úplne odlišne - háčkovaním technikou írskej čipky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
