BRATISLAVA, PLEŠIVEC. Serényiho cisterna na Plešiveckej planine v Rožňavskom okrese by mala byť v blízkej budúcnosti národnou kultúrnou pamiatkou (NKP), vďaka čomu bude možné na jej obnovu čerpať peniaze z grantových schém.
Zástupca jej majiteľa Martin Pribola odovzdal v piatok príslušný podnet na vyhlásenie objektu za NKP pracovníkom Krajského pamiatkového úradu Košice.
"Na planine je využívaných okolo 400 hektárov pasienkov, ale nie je tu žiadna voda. Toto je jediný zdroj vody pri pasení dobytka,avšak tým, že je poškodený, sa nemôže využívať celá kapacita cisterny," objasnil Pribola, ktorý náklady na opravu odhaduje v súčasnosti zhruba na 150 000 eur.
Dodal tiež, že okrem zabezpečenia vody pre dobytok bude môcť cisterna slúžiť aj ako protipožiarna nádrž.
Podľa slov Kataríny Mikulovej, manažérky projektu Life Sub-pannonic, sa Plešivecká planina celé storočia využívala na pasenie, ale posledných 20 až 30 rokov sa s pasením prestalo.
V dôsledku toho začalo dochádzať k zarastaniu a zanikaniu vzácnych pasienkových biotopov.
"Začali sme teda spolupracovať s miestnymi gazdami a Správou národného parku Slovenský kras. Vďaka tomu sa v tomto roku podarilo priviesť sem okolo 250 kusov dobytka. Boli tu však len asi dva a pol týždňa, keďže tu nebola voda. Ponúkli sme preto majiteľovi cisterny pomoc pri obnove jeho nádrže a zvýšení objemu zachytenej vody," vysvetlila Mikulová s tým, že oprava by mohla umožniť nárast počtu dobytka na planine v ideálnom prípade až na 800 kusov.
Ako pokračoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča, proces vyhlásenia cisterny za NKP podporuje jeho rezort i ministerstvo kultúry.
"Mám veľkú radosť, že práve dnešným dňom sa posúvame o krok k tomu, aby sme túto technickú pamiatku obnovili tak, aby sa podporila aj ochrana krajiny a dôležitých hodnôt, ktoré tento región ponúka," povedal Kiča.
Vyzdvihol tiež, že podnet na vyhlásenie podal samotný vlastník.
Podľa starostky Plešivca Ivety Šušánovej samospráva túto iniciatívu víta.
"Dúfam, že to nášmu regiónu pomôže z hľadiska turizmu, keď bude táto cisterna národnou kultúrnou pamiatkou," podotkla.
Serényiho cisternu postavili v roku 1913 a jej stavbu finančne podporil vtedajší minister poľnohospodárstva Vojtech Serényi, po ktorom je pomenovaná.
Priemer nádrže je 19,6 metra, hĺbka štyri metre a objem zhruba 960 kubických metrov.
Vybudovaná je na dne krasového závrtu a zrážková voda v nej sa zachytávala 14 otvormi a následne filtrovala štrkom, pieskom a aktívnym uhlím.
Z nádrže sa voda do válovov čerpala dvoma vahadlovými studňami.
V čase po vybudovaní nádrže slúžila pre zhruba 100 koní, 500 kusov hovädzieho dobytka a 1 000 oviec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
