DOBŠINÁ. Svojou dĺžkou a hĺbkou patrí Dobšinská ľadová jaskyňa k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe.

Navyše, nikde inde mimo alpskej oblasti sa na starom kontinente nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 metrov.
V roku 2000 bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako jedinečný prírodný unikát.
Od objavenia tohto, jedného z najväčších prírodných klenotov Slovenska uplynie v pondelok 15. júna 150 rokov.
Ľadová krása
Objaviteľom Dobšinskej ľadovej jaskyne je rodák z Dobšinej, mladý inžinier a kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, ktorý sa už ako poslucháč Banskej akadémie v Banskej Štiavnici rád potuloval po okolitých lesoch, a tak ani jeho pozornosti neunikli informácie o tajomnej ľadovej diere pod vrchom Duča.

Do spodných častí jaskyne prenikol 15. júna 1870 ako prvý.
Dobová kronika takto zachytáva tieto chvíle: „Eugen Ruffínyi si pomaly razil cestu pomedzi nahádzanými kmeňmi stromov a inými prekážkami, až sa dostal do priestrannej siene s pomerne rovnou ľadovou plochou. Tu vo svetle kahanca, kde hrobové ticho prerušovali len občas padajúce vodné kvapky, objavil krásu ľadovej výzdoby."
Elektrina v jaskyni
Už rok po objavení bola Dobšinská ľadová jaskyňa sprístupnená verejnosti a od roku 1882 ju osvetľovali Bunsenove horáky.
Riadne elektrické osvetlenie sa zaviedlo v roku 1887, čím sa zaradila medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.
Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá dosahuje dĺžku 1232 metrov s objemom ľadu viac ako 110 000 kubických metrov, je jedinečná množstvom úzkych chodbičiek s pozoruhodnými ľadovými stĺpmi, ľadovými stalagmitmi a vodopádmi.
V súčasnosti je sprístupnených približne päťsto metrov s prevýšením viac ako 40 metrov.
Veľké klzisko
Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti, ako napríklad princ August von Sachsen-Gotha-Altenburg, srbský kráľ Milan I., bulharský cár Ferdinand I., ale aj zakladateľ modernej optiky Jozef Maximilián Petzval a Ferdinand de Lesseps, ktorý sa preslávil vybudovaním Suezského prieplavu.

Podzemnú ľadovú krásu obdivoval tiež básnik Pavol Országh Hviezdoslav, spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský a mnohí ďalší.
Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo počas celého roku povolené korčuľovanie pre verejnosť a v 50. rokoch 20. storočia v nej trénoval známy československý krasokorčuliar Karol Divín - dvojnásobný majster Európy (1958, 1959) a strieborný medailista zo Zimných olympijských hier 1960 v Squaw Valley (USA).
Raj netopierov
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Doteraz sa v nej zistil výskyt dvanástich druhov netopierov.
Ľadové kráľovstvo ležiace v Slovenskom raji sa spája tiež so strieborným plátnom.
Režisér Martin Ťapák nakrúcal v roku 1982 v Dobšinskej ľadovej jaskyni jednu zo svojich rozprávok Popolvár najväčší na svete, ktorá vznikla na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer