ROŽŇAVA. Sovietsky vojak sa opiera o dvere železničného vagóna s cigaretou v ústach, vedľa neho sú naložené pecne chleba.
Vojaci stojaci s igelitovými taškami, v ktorých boli dary pre čerstvých slovenských funkcionárov i prázdna tribúna pri rozlúčke s Rožňavou.
Aj tieto jedinečné zábery cez svoj fotoobjektív zachytila česká fotografka Dana Kyndrová.
V rokoch 1990 až 1991 chodila po území Československa a mapovala odchod sovietskych vojsk.
November ako perfektný happening
Udalosti z novembra 1989 znamenali zmenu v životoch všetkých obyvateľov Československa, ale za záverečnú bodku komunizmu v našich dvoch krajinách nepovažuje fotografka Nežnú revolúciu, ale to, čo prišlo po nej.
„Rovnako ako tisíce iných ľudí som to absolvovala aj ja, všetci sme v novembri na námestiach štrngali kľúčmi, ale to najpodstatnejšie bolo, že odišli sovietske vojská. Práve to znamenalo reálny záver normalizácie. Sedemnásty november bol, ako ja hovorím, perfektný happening, ale to, že sa napokon dohodol odchod Sovietov a vypadli relatívne rýchlo, tak to bolo to podstatné.“
A tak sa Kyndrová po tom, ako sa dohodlo, že okupanti z nášho územia odídu, dostala na základne, ktoré desiatky rokov obývali.
Tí ako poslednú slovenskú kasáreň opúšťali rožňavskú. Ani pri tejto udalosti Pražanka nechýbala.
Sovieti sa chválili, ako pomáhali
Do Rožňavy letela vládnym špeciálom spolu s parlamentnou komisiou 22. decembra 1990.
„Rozlúčka Sovietov so Slovenskom bol pre mňa absurdný moment. Vojaci postavili tribúnu s nadpisom v ruskom jazyku – Odchádzame, ale priateľstvo ostáva. Okrem toho pripravili vojenskú prehliadku, pretože Sovieti čakali, že sa s nimi Rožňava príde rozlúčiť, ale nikto z verejnosti tam nebol. Ostali len funkcionári na tribúne a vojaci. Rozprávali o tom, ako obyvateľom Rožňavy pomáhali na poliach a podobne... A ja som si hovorila, že si vôbec neuvedomujú podstatu - ľudia sú radi, že odtiaľ odchádzajú.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer