HRHOV/GEMERSKÁ HÔRKA. V roku 2018 sa sysľom pasienkovým na Slovensku veľmi darilo. Odborníci ho preto nazývajú aj syslí.
Aktuálne sú tri týždne uložené na zimný spánok. Minulého roku spali už od konca septembra.
Minulého roku v Slovenskom krase hibernovalo 400 sysľov, tento rok je ich už 600. Na Muránskej planine v lokalite Biela voda sa im darí tiež, je ich tam vyše 2 000.
Pomohlo im aj teplé jesenné počasie, no na prežitie zimy je tiež dôležité poriadne vykŕmenie.
Početnosť sysľov sa výrazne zvyšuje
„Kedysi bežné zviera, neskôr veľmi vzácne, sa pomaly vracia do slovenskej prírody. Vyžaduje územia, ktoré sú pravidelne spásané alebo kosené. Úbytok pasienkov je dôvodom, prečo z mnohých miest syseľ úplne vymizol. V projekte LIFE Energia sme na dvoch lokalitách v Slovenskom krase, Hrhov a Gemerská Hôrka, prišli v poslednej chvíli. Bez pomoci človeka by tu syseľ neprežil. Od roku 2015 obnovujeme plochy, kde sa syseľ môže rozširovať. Okrem pravidelného kosenia sme odstránili aj nálety stromov a kríkov,“ hovorí Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku.
Hapl tiež skonštatoval, že pre sysle bol rok 2018 najlepší za posledné dve desaťročia.
Každý deň mohli vyjsť von z nory napásť sa, pretože daždivých a chladných dní bolo len málo.
Podľa neho zaznamenali v Gemerskej Hôrke v lete aj povodne, no napriek tomu tu prezimuje okolo 100 sysľov. V roku 2015 tu bolo len 16 jedincov.
Hrhov má 500 zimujúcich sysľov, pred troma rokmi ich bolo len 75.
„Veľmi im pohlo aj prikrmovanie slnečnicou a jablkami, takéto opatrenie pomáha počas zimovania prežiť vyššiemu počtu sysľov a zároveň podporí väčší počet mláďat u samíc,“ vysvetľuje Hapl.
Eko-manžér
Podľa jeho slov môžeme sysľa pasienkového nazvať aj „eko-manažérom“, pretože svojou prítomnosťou dokáže pozitívne ovplyvniť prítomnosť mnohých druhov rastlín a živočíchov.
Vidieť to aj na obnovenom sysľovsku na Bielych vodách na Muráni, kde im takisto pomohlo prikrmovanie.
„Od jari do jesene prebieha tzv. zdravotná previerka - prežijú hlavne zdravé jedince. Zistili sme, že jastraby a krkavce ulovili počas roka pomerne veľa sysľov, pričom išlo predovšetkým o slabé jedince. Chránia tak populáciu pred možným šírením chorôb. Na lokalite začali loviť i vzácne mačky divé. Tým, že sa tlak niektorých predátorov sústredí na sysle, začalo sa dariť iným, dovtedy loveným druhom. Opäť sa objavila jašterica zelená, naposledy pozorovaná na Bielych vodách v roku 1958. Z vtákov tu vídame vzácneho skaliarika sivého, či škovránka stromového,“ uvádza Hapl.
Ako ďalej vysvetľuje, syslie nory pomáhajú počas silných dažďov zadržiavať dažďovú vodu v krajine, čím predchádzajú záplavám.
Ich neustále hrabanie pomáha veľkému množstvu rastlín, preto tzv. syslie lúky kvitnú omnoho pestrejšie.
„Nory poskytujú úkryty pre iné živočíchy, napríklad čmeliaky, na Hrhove sme dokonca aj priamo v aktívnych norách našli ropuchy zelené. Veríme, že zima bude pre tieto úžasné zvieratá priaznivá a na jar sa ich zobudí čo najviac,“ uzatvára Hapl.
Niečo o sysľoch od Ervína Hapla
- Slovensko má za sebou piaty najteplejší október od začiatku 20. storočia. Aj to bolo dôvodom, prečo sa sysle uložili na zimný spánok neskôr.
- Syseľ pasienkový patrí medzi pravých zimných spáčov, súvisle prespí aj 5 mesiacov, budí sa zvyčajne koncom februára. Každý syseľ má samostatnú noru hlbšiu ako 80 cm pod zemou – to je hranica, do akej na Slovensku zvyčajne premŕza pôda. Na jar – po zobudení – si zo svojho zimného príbytku vyhrabú novú dieru a vyjdú von. Podľa ich počtu zoológovia vedia, koľkým zvieratám sa podarilo zimu prežiť.
- Syseľ pasienkový je pre svoj krásny vzhľad a spôsob života medzi ľuďmi veľmi obľúbený. Je známy svojím panáčkovaním a tým, že v prípade nebezpečenstva silno zapíska, aby varoval ostatné sysle. Vyskytuje sa v lokalitách, ktoré sú pravidelne kosené alebo spásané. V dávnej minulosti pozostávali jeho kolónie z niekoľko tisíc jedincov a bol pokladaný za škodcu, dnes ho ochrancovia prírody i farmári opätovne vypúšťajú na svoje pasienky.
- Syseľ pasienkový je hlodavec, názov je odvodený z jeho obľúbeného prostredia - lúk a pasienkov. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok. Zemné skrýše si vyhrabáva pazúrikmi, ktoré mu rastú na každej končatine. Syslie lícne vačky sú veľké, aby si v nich mohol nahromadenú potravu odniesť do podzemných chodieb, kde si robí podzemné zásoby. Skonzumuje ich, ešte kým je aktívny, kŕmi nimi mláďatá. Patrí medzi „slnkomilné“ zvieratá, keď prší alebo je chladnejšie, je menej aktívny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
