Eugen Ruffínyi
Priezvisko kráľovského banského radcu Eugena Ruffínyiho napovedá, že v tomto prípade nejde o írečitého Slováka.
Jeho pôvod sa tiahne až do Talianska, odkiaľ sa jeho rodina presťahovala do Dobšinej. Tam sa Eugen v roku 1846 narodil.
Matka sa volala Rosina, rodená Remenyiková, otec Pavol pôsobil ako banský inžinier a vynikajúci banský merač. Jeho vplyvom sa Eugen neskôr rozhodol vybrať si rovnaký životný smer.
Základnú školu absolvoval v rodnej Dobšinej, neskôr sa dostal na štúdiá v Rožňave, Kežmarku, Košiciach, no istý čas pôsobil aj v Banskej Štiavnici.
Napokon sa vrátil späť do Dobšinej, kde sa venoval baníctvu a hutníctvu.
Ruffíny sa však preslávil najmä ako objaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Stalo sa to počas letných prázdnin, keď mal 23 rokov. Už od detstva počúval príbehy o povesťami opradených tajomných dierach v okolí.
Jeho mladícka zvedavosť ho spolu s kamarátom Gustávom Langom vyhnala na vrch Duča, kde sa nachádzala nepreskúmaná ľadová diera.
Chlapci skúšali kamienkami aj výstrelom z loveckej pušky zistiť, aká je hlboká.
Nebolo im treba veľa pokusov, aby prišli na to, že diera v zemi je v skutočnosti jaskyňa. Rozhodli sa, že ju pri najbližšej príležitosti preskúmajú.
Možnosť uskutočniť svoj plán dostali chlapci o rok neskôr, konkrétne 15. júna 1870. Asistoval im pri tom aj banský inžinier Andrej Méga.
Eugen sa spustil do diery na konopnom lane, ktoré istili jeho dvaja kamaráti. Ako prvý človek tak mohol na vlastné oči vidieť ľadovú krásu jaskyne.
O rok nato bola Dobšinská ľadová jaskyňa sprístupnená verejnosti.
Eugen Ruffínyi zomrel 13. januára 1924 v rodnej Dobšinej vo veku nedožitých 78 rokov.
Pavol Jozef Šafárik
Často sa meno Pavla Jozefa Šafárika spája najmä s univerzitou v Košiciach alebo s gymnáziom v Rožňave, ktoré nesú jeho meno.
Iní si spomenú na jeho pôsobenie vo funkcii univerzitného profesora, alebo ho majú zapísaného ako historika, etnografa, básnika či zakladateľa vedeckej slavistiky.
Gemerčania však na neho spomínajú ako na svojho rodáka.
Pavol Jozef bol dieťaťom Šafárikovcov z Kobeliarova. Na svet prišiel uprostred mája v roku 1795.
Pavol mal štyroch starších súrodencov – jednu sestru, dvoch žijúcich bratov.
Tretí brat, ktorý sa volal Pavol Jozef, zomrel, keď mal len jeden rok. Najmladší Šafárik tak dostal meno po zosnulom súrodencovi.
Pavlova matka Katarína, rodená Káresová, pochádzala z obce Hanková.
Jeho otec Pavel sa narodil v Štítniku. Pracoval ako preceptor, teda učiteľ, buď priamo v rodnej obci, alebo v jej okolí.
Zrejme z ekonomických dôvodov zanechal učiteľskú prax a presťahoval sa s celou rodinou na evanjelickú faru do Kobeliarova, kde pôsobil ako farár.
Aj napriek tomu, že kobeliarovská fara patrila k najchudobnejším v regióne, v domácnosti nikdy nič nechýbalo.
Pričinila sa o to hlavne usilovnosť matky Kataríny, ktorá siala ľan, priadla a dávala ho aj tkať. Starala sa aj o hospodárstvo a dokonca vedela aj obchodovať.
Umrela však vo veku 48 rokov. Pavlov otec sa len pol roka po jej smrti oženil s vdovou Rozáliou, rodenou Drábovou, ktorá si z prvého manželstva priniesla dve deti, Rozáliu a Pavla.
Pavol Jozef tak získal dvoch nevlastných súrodencov.
V životopisných knihách Pavla Jozefa Šafárika sa uvádza, že základné vzdelanie zrejme získal doma pri svojom otcovi.
Podľa zápiskov jeho syna Vojtecha vraj už ako osemročný mal prečítanú celú Bibliu dva razy. Učiteľ ani škola sa v jeho záznamoch vôbec nespomínajú.
Keď mal Pavol Jozef 10 rokov, odišiel na tri roky študovať do Rožňavy, kde sa naučil okrem povinnej latinčiny aj po maďarsky a nemecky.
V trinástich rokoch začal študovať v Dobšinej, kde zotrval dva roky. Prehĺbil si tu svoje literárne, vedecké i pedagogické schopnosti, no zdokonalil sa aj v nemčine.
V 15 rokoch však vyčerpal možnosti na štúdium v regióne, preto bol nútený odísť z rodného kraja a neskôr aj zo Slovenska.
Počas štúdií v Kežmarku v roku 1814 vydal svoje prvé dielo – zbierku poézie s názvom Tatranská múza s lýrou slovanskou.
Zo zahraničných krajín pôsobil istý čas na univerzite v Jene, kde sa venoval teológii.
Neskôr sa stal riaditeľom na Ortodoxnom gymnáziu v Novom Sade v súčasnom Srbsku.
Po krátkom pobyte v Bratislave sa nakoniec v roku 1833 usadil v Prahe, kde aj zomrel. Stalo sa tak v júni 1861, keď mal 66 rokov.
Pavol Jozef Šafárik bol ženatý s Júliou Ambrózy, s ktorou mal 11 detí. Niektoré z nich však na následky choroby zomreli.
Počas svojho života vydal množstvo kníh a sérií, ale aj recenzií, štúdií a prekladov. Získal tiež cenu čestného člena vo vedeckých spoločnostiach v rámci celej Európy.
V čase revolučných rokov 1848 a 1849 sa angažoval v boji Slovanov za vlastnú nezávislosť.
Pavol Dobšinský
Kto by nepoznal známeho slovenského rozprávkara. S jeho menom sa predsa začíname stretávať už ako malé deti.
Známy zberateľ ľudovej slovesnosti, folklorista a evanjelický kňaz Pavol Dobšinský pochádza z dedinky Slavošovce, ktorá leží neďaleko Rožňavy.
Historicky a literárne sa jeho pôsobenie zaraďuje do obdobia romantizmu, v ktorom pôsobila väčšina štúrovskej generácie.
Narodil sa 16. marca 1828. Jeho otec bol evanjelický farár v Slavošovciach.
Študoval najprv na gymnáziách v Rožňave a v Miškovci.
V dvanástich rokoch však prešiel na evanjelické lýceum v Levoči, kde po dlhých desiatich rokoch zložil farársku skúšku.
Počas rokov 1848 a 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska.
Po tom, čo revolúcia prehrmela, sa Dobšinský usadil na dva roky v Revúcej.
Tu pôsobil ako asistent evanjelického farára a etnografa Samuela Ressa.
Vplyvom tohto muža sa Pavol začal venovať zbieraniu, no aj vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
V nasledujúcich rokoch vystriedal viacero povolaní i miest svojho pôsobenia. Pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, potom ako kaplán.
Neskôr vyučoval slovenský jazyk a literatúru v Banskej Štiavnici a od roku 1861 zasa ako kňaz v Drienčanoch, kde sa nakoniec usadil natrvalo.
Bol ženatý dva razy. Jeho prvou manželkou sa stala Paulína Schmidtová.
Neskôr sa oženil s Adelou Medveckou-Čajakovou, vdovou po Jankovi Čajakovi a sestrou Terézie Vansovej.
Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch, keď mal 57 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
