Prírodným bohatstvom dobre zásobený Gemer bol oddávna v centre pozornosti.
A tak logicky priťahoval aj mocných pánov, ktorí sa tam usadili.
Aj preto v tomto regióne možno dodnes obdivovať množstvo hradov, zámkov a kaštieľov opradených povesťami a legendami.
Kaštieľ Betliar
Túto prekrásnu pamiatku ani netreba zvlášť predstavovať.
Je to najnavštevovanejší kaštieľ juhovýchodného Slovenska a asi aj vďaka tomu, že je jedným z mála honosných objektov, ktorý prežil ničivé pustošenie druhej svetovej vojny.
Pôvodne patril rodu Andrássyovcov, ktorý ho dal vystavať na začiatku 18. storočia na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Vo vlastníctve Andrássyovcov zostal až do roku 1945. Bohatá rodina zhromaždila v jeho vnútri množstvo vzácneho majetku.
Okrem nábytku a bytových doplnkov možno obdivovať aj zbierku archeologických a zoologických exponátov a kuriozít z rozličných končín sveta, tiež rady a klenoty rodu, vzácne tlačoviny, umelecké diela a mnoho ďalšieho. A, samozrejme, aj stopy po nakrúcaní seriálu 1890. V súčasnosti je kaštieľ sídlom Slovenského národného múzea.
Hrad Muráň
Jeho zrúcanina stojí nad obcou Muráň na vrchu Cigánka. A keďže sa nachádza vo výške 935 m n. m., ide o tretí najvyššie položený hrad na Slovensku.
Bol postavený v 13. storočí ako kráľovský hrad na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Liptov a do Zvolena.
Z mnohých majiteľov sa do dejín zapísala najmä Mária Séčiová, pre svoju krásu zvaná aj Muránska Venuša. Po smrti manžela Františka Vešeléniho Mária hrad statočne bránila pred cisárskymi vojskami, ktoré sa ho snažili dobyť. Podarilo sa im to až po troch rokoch.
Poslednými majiteľmi boli až do roku 1945 Coburgovci. V minulosti niekoľkokrát vyhorel a dnes sa z neho zachovala len zrúcanina so zachovaným areálom a vstupnou vežou. Aj tak je však turistickým lákadlom najmä pre krásny výhľad do širokého okolia.
Hrad Krásna Hôrka
Pýcha nielen Gemera, ale aj celého Slovenska sa vypína nad obcou Krásnohorské Podhradie, len 8 kilometrov od Rožňavy.
Prvotnú stavbu hradu v podobe opevnenej obytnej veže začali Máriássyovci a Batizovci začiatkom 14. storočia.
S hradom sa spája najmä meno krutého pána Františka Bebeka. Jedna z jeho miestností poukazuje na existenciu tajnej mincovne, kde František Bebek razil falošné mince. Neskôr získali hrad do správy Andrássyovci, ktorým patril až do 20. storočia. Obývali ho však len do roku 1812, neskôr ho prestavali na rodové múzeum.
Od požiaru v roku 2012 je však hrad ešte stále zatvorený.
Hrad Brzotín
Zrúcaninu milovníci histórie nájdu v národnej prírodnej rezervácii Brzotínske skaly. Z cesty nie je dobre viditeľná, pretože ju obklopuje hustý les.
Pozemky v minulosti získali od kráľa Bela IV. za zásluhy bratia Detrich a Štefan z roku Ákošovcov, ktorým patrilo aj územie v okolí Krásnej Hôrky. Koncom 13. storočia túto oblasť spolu s krásnohorskými pozemkami odkúpili Máriássyovci.
Na mieste niekdajšej strážnej veže tu vystavali hrad a v obci zriadili mýtnu stanicu.
V polovici 15. storočia padol do rúk Jana Jiskru z Brandýsa, od ktorého ho naspäť vydobyl Matej Korvín.
Boje však na hrade zanechali škody a odvtedy bol neudržiavaný. V súčasnosti z neho vidieť len priekopu a zvyšky múru na malom skalnom výbežku.
Kaštieľ Predná Hora
Kaštieľ v obci Muránska Huta, v okrese Revúca vystaval bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Sasko-coburgsko-gothajský ako lovecký a poľovnícky zámoček.
Stavebné práce sa začali v roku 1912, no z dôvodu prvej svetovej vojny sa výstavba predĺžila a budova bola dostavaná až neskôr. Kaštieľ sa stal cárovým sídlom a obľúbeným miestom pobytu.
Ferdinand I. Coburg si Slovensko, najmä okolie Muránskej planiny veľmi zamiloval, preto bol na našom území známy aj ako gróf Muránsky.
Po druhej svetovej vojne však kaštieľ pripadol do vlastníctva štátu. Začiatkom 50. rokov v objekte fungovalo tuberkulózne sanatórium.
Až v 70. rokoch sa z kaštieľa stala protialkoholická liečebňa.
V priestoroch kaštieľa sa dodnes nachádza expozícia Ferdinanda I. Coburga, ktorá je širokej verejnosti dostupná po telefonickej objednávke.
Hrad Plešivec
Približne 16 kilometrov od Rožňavy, v oplotenej záhrade priamo uprostred obce Plešivec, stojí desaťmetrový úsek kamenného múru, vysokého asi 6 metrov.
Kedysi obklopoval gotický hrad Plešivec. Spolu s Krásnou Hôrkou a Brzotínom patril k majetkom roku Ákošovcov-Bebekovcov.
V minulosti hrad zabezpečoval výber mýta a slúžil aj ako pevnosť.
Jeho vonkajšie múry boli obklopené vodnou priekopou a pri vchode stála vysoká veža, slúžiaca na pozorovanie.
Vďaka dobrej strategickej pozícii nariadil uhorský snem udržiavať na hrade vojsko a stálu posádku, no aj napriek tomu sa ho v roku 1558 zmocnili Turci. V tom istom roku bol pán hradu František Bebek popravený.
Jeho syn Juraj sa neskôr pridal na tureckú stranu. Cisár Maximilián II. preto poslal na hrad vojsko, ktoré ho v roku 1566 dobylo a zbúralo a hrad už odvtedy nebol obnovený.
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Unikátny prírodný fenomén v podobe Ochtinskej aragonitovej jaskyne bol objavený len náhodne, pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta v roku 1954.
Neskôr bol v jaskyni zistený výskyt troch generácií aragonitu rozličného veku. Najstaršie útvary sú až 138 000 rokov staré.
Najpočetnejšia je však 14 000 rokov stará druhá generácia aragonitu, ktorý ešte stále dorastá.
Dnes je z nej sprístupnená 230 m dlhá chodba. Je zaradená do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete.
Pre verejnosť je prístupná až do konca októbra každý deň okrem pondelka a celá prehliadka trvá asi 30 minút.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku patrí aj medzi najvýznamnejšie na svete.
Prvý raz ju objavil kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi v roku 1870 a verejnosti bola sprístupnená už o rok neskôr. Stala sa tiež prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Európe.
Z celkovej dĺžky 1,2 km je pre verejnosť sprístupnený okruh s dĺžkou 475 m.
Prehliadka trvá asi pol hodiny a je možné ju absolvovať do konca septembra každý deň okrem pondelka.
Jaskyňa Domica
Medzi jaskyne svetového významu patrí aj Domica. Ide o najväčšiu jaskyňu Slovenského krasu, ktorá je vďaka bohatej kvapľovej výzdobe aj jednou z najkrajších jaskýň na Slovensku. Objavil ju v roku 1926 Ján Majko.
Jaskyňou preteká podzemná rieka Styx, po ktorej sa dá loďkou preplaviť až do Maďarska.
Našlo sa tu tiež viacero kamenných artefaktov z neolitu, no tiež kosti jaskynného medveďa.
Od roku 1993 je zapísaná v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Z jej celkovej dĺžky vyše 5 km je pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m.
Prehliadka trvá 45 – 60 minút a je možné ju s výnimkou januára absolvovať celoročne každý deň okrem pondelka.
Gombasecká jaskyňa
Kvapľová jaskyňa v chotári obce Slavec patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Slovenského krasu.
Zároveň patrí medzi najmladšie na našom území. V roku 1951 ju objavili rožňavskí jaskyniari.
Preslávila sa najmä výskytom sintrových brčiek, teda tenkých trubicových útvarov visiacich zo stropu, a to v takom rozsahu, ako nikde inde na Slovensku.
Medzi najkrajšie priestory sa označuje Mramorová sieň, kde sa nachádza 8 metrov hlboká studňa.
Nachádza sa tu aj Sieň mieru, Sieň múdrosti, Brková sieň a mnohé iné.
Čistý vzduch v jej vnútri má priaznivé účinky na dýchacie cesty a v minulosti sa využívala na speleoterapiu.
Prehliadnuť si 285 m dlhú sprístupnenú časť je možné do konca októbra, a to každý deň s výnimkou pondelkov.
Krásnohorská jaskyňa
Na úpätí Silickej planiny v blízkosti obce Krásnohorská Dlhá Lúka sa nachádza fluviokrasová Krásnohorská jaskyňa.
Objavili ju jaskyniari z Rožňavy v roku 1964 po tom, čo sa vodná hladina vyvieračky Buzgó znížila.
Dominantou celej jaskyne je nepochybne Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, mohutný, 34 metrov vysoký stalagmit.
Ešte prednedávnom bol zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najvyšší kvapeľ sveta. Dnes to však už, bohužiaľ, neplatí.
Dĺžka prehliadkovej trasy je približne 450 m, no prejsť ju je možné len v sprievode skúsených vodcov a v kompletnom jaskyniarskom výstroji.
Prehliadka však nie je náročná a absolvovať ju môže prakticky ktokoľvek od 6 rokov, hoci si to vyžaduje určitú kondíciu a pohyblivosť.
Odporúča sa obuť si nešmykľavú pevnú obuv. Jaskyňa je otvorená celoročne okrem marca.
Jaskyňa Peško
Názov jaskyne Peško je kombináciou slovanského slova pešť, čo znamená jaskyňa alebo pec, a maďarského slova kő, čo značí skala, kameň.
Nachádza sa v skalnom masíve rovnakého názvu v blízkosti obce Bretka.
Archeologické nálezy svedčia o tom, že bola obývaná už v dobe kamennej.
Jaskyňa má otvory po oboch stranách, čo z nej robí priechodný tunel. Jej dĺžka je len 17 metrov a verejnosti je voľne prístupná.
Počas druhej svetovej vojny slúžia pre ľudí ako úkryt pred bojmi.
V súčasnosti k nej vedie upravený náučný chodník z obce Bretka, pozdĺž ktorého sa nachádzajú vybudované zábradlia, lavičky a schody.
Stratenská jaskyňa
Na juhu Slovenského raja v oblasti Spišsko-gemerského krasu sa rozprestiera planina Duča. A v roku 1972 tam objavili Stratenskú jaskyňu.
Vchod do nej treba hľadať na ľavom svahu doliny Tiesňava. V roku 1994 ju jaskyniari prepojili so susediacou jaskyňou s názvom Psie diery.
Vznikol tak krasový systém, ktorého chodby, siene a priepasti dosahujú dĺžku 22 km. Ide tak o druhý najdlhší jaskynný systém na Slovensku.
Stratená jaskyňa je výnimočná rozsiahlosťou svojich priestorov. Najväčší z nich je Rozprávkový dóm.
S plochou vyše 9 000 m² a priemernou výškou 11 m je označený ako najväčší slovenský jaskynný priestor.
V časti Psie diery boli nájdené kosti jaskynného medveďa, čo z nej robí paleontologické nálezisko.
Stratenská jaskyňa je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
