Nerastné bohatstvo ukryté v lone krásnej prírody lákalo ľudí z mnohých kútov sveta už od praveku. Sláva Gemera prenikala vďaka baníctvu až za hranice Rakúsko-Uhorska. Svojou banskou a železiarskou technikou prispel tento juhovýchodný región k technickému rozvoju Európy. O začiatkoch, histórii aj súčasnom stave baníctva na Gemeri nám viac porozprávala JAROSLAVA NEUBAUEROVá, kurátorka baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave.
Aká stará je vlastne banícka história Gemera?
– Počiatky baníctva môžeme datovať od výroby prvého kamenného nástroja. Zlato, striebro, meď a železo, ktoré sa nachádzali v hojnom množstve najmä v hornatej časti územia, ovplyvňovali osudy tunajších obyvateľov i prisťahovalcov už od praveku. Neraz sem prichádzali za vidinou lepšieho života aj z veľkých diaľok a priniesli sem aj svoju kultúru a tradície. Pri výbere miesta, kde sa usídlili, brali ohľad na základné podmienky na život, ako je dostupnosť vody, pastvín, paliva, stavebného materiálu, komunikácií a pod. Spôsob, akým sa v začiatkoch získavala surovina, bol zber, a to prevažne náhodný. Tento spôsob si okrem pozorovacej schopnosti nevyžadoval žiadnu zvláštnu techniku. Zásoby nerastných surovín, prirodzene uložené voľne alebo na nánosoch, sa však časom minuli. Preto bolo potrebné hľadať ďalšie možnosti, ako sa k surovinám dostať cez lomový spôsob dobývania až po hlbinný.
Existujú aj historické dokumenty alebo nálezy, ktoré dokumentujú počiatky baníctva a železiarstva?
– Najvýznamnejším hmotným dokumentom baníctva je súbor poľných šachtových pecí z Gemerského sadu, v ktorých sa v 11. a 12. storočí tavilo železo. Vyrábalo sa redukciou železných rúd v malých šachtových peciach, ktoré mali vstavanú konštrukciu. Používalo sa drevené uhlie, ktoré sa striedavo vrstvilo spolu s ľahko taviteľnou železnou rudou do pece. Odkryté šachtové pece vstavaného typu majú celý taviaci priestor vbudovaný do svahu ílovitého pahorku. K peciam sa však nenašiel datujúci sprievodný materiál. Časové zaradenie bolo možné určiť iba približne na základe iných odkrytých objektov v okolí. Jedna takáto pec sa nachádza aj v Expozícii baníctva a hutníctva v Rožňave.
Čo sa v tejto oblasti ťažilo?
– Stredoveké baníctvo na Gemeri je spojené najmä s ťažbou strieborných a medených rúd, železných rúd, no orientovalo sa aj na ťažbu drahých kovov a medi.
Začiatkom 17. storočia sa začala pri Plešivci ťažba olovnato-zinkových rúd, v okolí Rožňavy ťažba antimonitu a pri Nižnej Slanej zase ťažba ortuti a vo väčšej miere sa začala rozširovať aj ťažba a spracovanie železných rúd.
K týmto rudám pribudla v 18. storočí aj ťažba dobšinských kobaltovo-niklových rúd. V polovici 19. storočia sa ložiská rúd drahých a farebných kovov opúšťajú a ťažba sa preorientovala na ťažbu a spracovanie železnej rudy.
Ktoré gemerské mestá a obce boli také typicky banícke?
– S baníctvom je spojený hlavne horný Gemer. Z miest to bola, samozrejme, Rožňava, Štítnik, Jelšava a Dobšiná a obce Nižná Slaná, Vlachovo, Čučma, Rudná a ďalšie. Treba spomenúť aj železiarske obce, predovšetkým Drnava, Kunova Teplica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
