Kto chce zažiť Gemer, musí spoznať prírodu, zašlú banícku slávu a spoznať ľudí

Ján Lipták o tom, čo je v regióne jedinečné a ako sa v ňom žilo a žije.

Keď sa spojí história siahajúca až do praveku, nerastné bohatstvo Slovenského rudohoria a nádherná príroda Slovenského krasu a Muránskej planiny, vznikne región Gemer. Mnohé prírodné a kultúrne zaujímavostí lákajú turistov aj dnes. Nikto však nevie o zákutiach a tajomstvách Gemera viac ako ten, kto v tomto kraji vyrástol. Jedným z takých ľudí je aj JÁN LIPTÁK, vedúci Štátneho archívu v Rožňave a rodák z Rejdovej, ktorý okrem turistiky a poľovníctva miluje tiež folklór a podieľa sa aj na príprave Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej.

Ako vyzeral Gemer v minulosti?

– Z pohľadu historického malo toto územie v minulosti veľký hospodársky význam. Vďačilo za to veľkému výskytu nerastných surovín, ako napríklad zlato, striebro, meď, železná ruda a iné. Vďaka nemeckej kolonizácii v 12. až 15. storočí tu nastal rozvoj baníckych a železiarskych technológií. Spolu s rozvinutou produkciou patril Gemer dlhé obdobie k najväčším producentom drahých kovov, no najmä železa v celom Uhorsku.

Postavenie regiónu bolo v minulosti limitované aj postavením a vplyvom vtedajších najsilnejších rodov, ktorým patrila veľká časť nášho regiónu. Aj keď boli na Gemeri medzi jednotlivými rodmi veľké spory a nejednotnosť, od ich majetku, vojenskej sily, diplomacie a vzťahu s kráľovskou mocou sa odvíjal ďalší rozvoj tohto regiónu. Z tohto pohľadu zohrali na Gemeri najväčšiu úlohu rody Bebekovcov, od 13. do 16. storočia, a po nich rod Andrássyovcov, ktorý tu pôsobil až do 20. storočia. Hlavne Andrássyovci zohrali pozitívnu úlohu v rozvoji tohto územia.

Čím sa okrem baníctva vyznačoval život Gemerčanov?

– Dôležitou súčasťou hospodárstva v tomto regióne bola napríklad aj vyspelá remeselná výroba. Prvé cechy boli známe už v 15. storočí. Najrozšírenejšia a najvyvinutejšia bola v Rožňave, Štítniku, Dobšinej a Plešivci.

Veľká časť obyvateľov tohto regiónu sa zamestnávala v minulosti aj pálením vápna a pálením drevného uhlia pre potreby rozvíjajúceho sa železiarstva.
Ďalšia veľká časť sa živila sezónnymi prácami v kombinácii s ťažbou a spracovaním dreva, výrobou plátna, súkna a tkaných pokrovcov. Aj poľnohospodárstvo bolo súčasťou života Gemerčanov, hoci na to neboli dobré prírodné podmienky. Rozvinuté bolo ovocinárstvo a vinohradníctvo, najmä v južných častiach okresu.

A ako sa na Gemeri žije v súčasnosti?

– Patríme, ľudovo povedané, medzi chudobnejšie okresy. Je tu veľká nezamestnanosť, veľa mladých ľudí, hlavne žien, pracuje v zahraničí. Pozitívnou správou je, že sa v Rožňave podarilo iba nedávno v priemyselnom parku postaviť novú firmu, ktorá zamestnáva alebo by mala zamestnávať okolo 100 zamestnancov.

Ako by ste opísali dnešný Gemer?

– Ten kto sa pokúša opísať Gemer si musí predstaviť okolo seba nádhernú gemerskú prírodu s jej jedinečnými prírodnými výtvormi, musí nazrieť do hlbín zašlej baníckej slávy, pohladiť rukou kameň pritlačený váhou historických hradných múrov, zalistovať v dielach P. Dobšinského, P. J. Šafárika a Sama Tomášika.

A aby tá predstava bola dokonalá, tak by mal pritom počuť vábivý hlas huslí slávnej huslistky Czinka Panny a možno aj ďalších slávnych gemerských primášov. Keď mu je bližšia valašská kultúra, tak sa možno započúva do tónov píšťalky či gájd a pri ohníku bude vidieť tancujúcich valachov ako ospevujú slávneho zbojníka Miša Dovca.

Odvážnejší budú možno počuť aj zavýjanie vlkov, ručanie jeleňov alebo neopakovateľný tok hlucháňa v húšťavách hrebeňov nad prameňom Slanej v neopakovateľnom obklopení vône a farby kvetov, ktorú nájdete jedine tu.
Opísať Gemer znamená vidieť okolo seba ľudí – Slovákov, Maďarov, Nemcov, Rómov, Čechov či Židov. Zavial ich sem mnohokrát osud, náhoda, práca, láska, majetok, ale i vojny. Znamená to vidieť aj ich deti a za tie stáročia aj ich detné deti. Našli tu svoj domov a cítia sa byť Gemerčanmi. Taký je Gemer – prienik rôznych kultúr, jedinečný vo svojej rôznorodosti. Pre ľudí, ktorí tu zapustili svoje korene nenahraditeľný. Iba takto romanticky ho viem opísať.

Čím je typická gemerská kultúra a aké zvyky sa uchovali doteraz?

– V našom folklóre sa ešte stále zachovali niektoré banícke zvyky, napríklad pozdravy baníkov alebo typický gemerský tanec, ktorý zobrazuje prijímanie do cechu baníckeho. Veľmi rozšírené bolo aj spracovanie dreva na šindle. Gemerskí šindliari pokrývali dokonca aj strechy vo Východnej a toto remeslo tu funguje až do dnešných čias.