BETLIAR. V betliarskom kaštieli sa stretli bývalí sprievodcovia, ktorí v uplynulých desaťročiach oboznamovali návštevníkov s tajomstvami hradu Krásna Hôrka či kaštieľa Betliar.
K hradom, kaštieľom, múzeám neodmysliteľne patria sprievodcovia, resp. lektori, ako sú oficiálne pomenovaní.
Často od nich závisí, aký pocit si návštevníci z prehliadky odnesú, či sa v budúcnosti vrátia.
V SNM Múzeum Betliar si dôležitosť sprievodcov uvedomujú. Jej prejavom bolo aj sobotné stretnutie bývalých sprievodcov, ktorí za uplynulé desaťročia sprevádzali v kaštieli Betliar, na hrade Krásna Hôrka či v mauzóleu v Krásnohorskom Podhradí.
Poskladať zoznam bývalých sprievodcov nebolo jednoduché. Sprevádzali väčšinou dámy, ktorých priezviská sú v súčasnosti často iné ako pred rokmi.
Množstvo z nich reagovalo na výzvu na sociálnej sieti či webe. Na stretnutí sa objavili ľudia, ktorí sprevádzali v 70. či 80. rokoch.
„Asi najviac bude tých, čo sprevádzali po otvorení kaštieľa a Krásnej Hôrky. Hrad otvárali nanovo v 1989 a kaštieľ v roku 1994,“ upresnil riaditeľ SNM Múzeum Betliar Július Barczi.
Na stretnutí sa nakoniec zúčastnilo viac ako šesť desiatok sprievodcov.
Sprevádzal aj riaditeľ
Na prelome milénia bol aj súčasný riaditeľ múzea sprievodcom. „Bolo to počas leta a cez víkendy, keď som mohol prísť,“ uviedol Barczi.
K sprevádzaniu ho priviedol jednak záujem o Andrássyovcov, ale i láska.
„Láska na prvý pohľad ku kaštieľu i hradu,“ ozrejmil s úsmevom Barczi.
„Oficiálne som mal brigádu v Betliari, ale často som sa ukazoval na hrade a veľa víkendov som trávil aj v mauzóleu v Krásnohorskom Podhradí.“ Prirástlo mu k srdcu niektoré zo spomínaných troch miest viac ako ostatné?
„Kaštieľ, pretože tu sa nebolo treba štverať na vysoký kopec. Bolo to pohodlnejšie,“ priznal s humorom Barczi.
„No nemyslím si, že by som mal nejakého favorita medzi našimi troma pamiatkami. Všetky tri sú veľmi dôležité a významné. Každá je niečím špecifická.“
Aj keď medzi lektormi i na stretnutí prevládali dámy, predsa len sa medzi nimi objavilo aj pár pánov.
Medzi nimi aj Gabriel Vjeszt, ktorý sprevádzal v kaštieli Betliar v lete roku 1977.
„K sprevádzaniu som sa dostal tak, že v tom období to bola pre mňa ako gymnazistu celkom lukratívna brigáda. Prihlásil som sa a vybrali ma. Týždeň som sa pripravoval na to, že budem sprevádzať na hrade. V deň nástupu ma však prevelili do kaštieľa. Raz som si ho pozrel so sprievodcom, dostal som text, ktorý som mal naštudovať a už na poludnie som bral skupiny. Sprevádzal som v maďarčine a slovenčine,“ zaspomínal na hektický začiatok Gabriel Vjeszt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
