Korzár logo Korzár Gemer
Pondelok, 24. september, 2018 | Meniny má Ľuboš, Ľubor
Nájdete nás na webe

Dobšinský kopec očami ďalšej trojice jazdcov

Traja rozdielne starí jazdci, tri rozdielne názory.

V cieli.(Zdroj: Peter Podolinský)

DOBŠINÁ. V predchádzajúcom článku, kde sme sa na Dobšinský kopec pozreli očami jazdcov, ktorí do Dobšinej chodili alebo chodia pretekať už niekoľko desaťročí, sme vám sľúbili, že sa k tomuto podujatiu „očami jazdcov“ ešte raz vrátime.

Prinášame názory troch jazdcov.

Prvým je Jaro Homola, ktorý do Dobšinej na preteky dochádzal dlhé roky. Dnes sa už aktívne do pretekov nezapája, ale stále ich pozorne sleduje.

Druhého jazdca sme vybrali z dôvodu, že ako jediný Slovák absolvuje v tohtoročnej sezóne kompletný seriál FIA EHCC. Ak ste uhádli, že ide o Jána Miloňa, hádali ste správne.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tretím jazdcom je Miki Čambal, z uvedenej trojice najmladší, ktorý preteky v Dobšinej absolvoval iba päťkrát.

Traja rozdielne starí jazdci, tri rozdielne názory. Prečítajte si, ako odpovedali na naše otázky.

Čo znamenal/ znamená Dobšinský kopec vo vašej pretekárskej kariére a ako vnímate tieto preteky?

Jaroslav Homola: „Keď vyslovím názov Dobšinský kopec, evokuje to vo mne hneď niekoľko spomienok. Pred rokmi, keď som ešte aktívne pretekal, bol Dobšinský kopec najvzdialenejším kopcom nachádzajúcom sa v prekrásnom prostredí. Veľmi rád som sa tunajších pretekov zúčastňoval a to hlavne z dôvodu, že ich vždy organizoval super kolektív ľudí, ktorí milovali motoristický šport a preteky organizovali s láskou. Bolo to naozaj cítiť, všetci boli ústretoví, bolo cítiť ochotu pomáhať a vyjsť v ústrety každému jazdcovi. Navyše som dobšinskú trať ako takú naozaj miloval. V celej mojej pretekárskej kariére som vždy uprednostňoval dlhšie trate, kde som pretekanie prežíval oveľa intenzívnejšie ako na krátkych tratiach. Dobšinský kopec mi vždy sedel, keďže som vždy jazdil s vozidlami nižších objemov, do dvoch litrov, a vždy som musel riešiť dilemu, čo s dlhou rovinou, na ktorej mi nikdy nevychádzal stály prevod. Obzvlášť náročné to bolo na konci mojej pretekárskej kariéry, keď som jazdil s rely špeciálom Citroën C2 Super 1600, ktorého maximálna rýchlosť bola nastavená na 180 km/h., čo bolo na rovinu v Dobšinej naozaj veľmi málo, keďže už výjazd z lesa na ňu bol poriadne rýchly. Ani retardér v závere roviny veľmi neriešil môj problém, celú rovinu som musel pretrpieť na obmedzovači otáčok. V Dobšinej bola vždy znamenitá aj divácka kulisa, jednoducho bolo cítiť a vidieť, že motoristický šport je v tomto regióne mimoriadne obľúbený.“

Ján Miloň: „Dobšinský kopec vnímam ako jeden z najlepších pretekov v rámci európskych podujatí. Super povrch a dĺžka trate, usporiadatelia robia maximum pre to, aby bolo vždy všetko čo najlepšie, za čo majú môj obdiv a chválu. Čo sa týka tej dlhej roviny, aj keď táto dnes vyhovuje môjmu autu, stále som toho názoru, že by sa mala v polovici obmedziť retardérom. Podľa mňa by to bolo zaujímavejšie pre všetkých, či už pre divákov, tak aj pretekárov.“

Mojmír Čambal: „Dobšiná je moja srdcovka a vždy sa veľmi teším na tieto preteky. Je to určite najkrajšia trať, na akej som kedy jazdil a pre mňa je to vždy vrchol sezóny. Úsek Roveň, alebo teda tá dlhá rovina, mi nevadí, veď je pre všetkých jazdcov rovnaká, naše motory si asi myslia niečo iné, keď „štekajú” v obmedzovači, ale som rád, že po jednoročnom experimente s retardérom, sa organizátor k tejto variante už nevrátil.“

Napadne vám nejaká pekná/ zlá spomienka viažuca sa k Dobšinskému kopcu?

Jaroslav Homola: „Spomienok za tie roky, čo som do Dobšinej chodil, je dosť, tak snáď jednu z roku 1998. Pršalo a mne sa išlo naozaj fantasticky, motor ťahal vynikajúco, mokré gumy perfektne držali, proste ideál, ktorý predznamenáva dobrý výsledok. Niežeby som dážď obzvlášť miloval, ale za mokra sa mi darilo porážať aj oveľa silnejšie vozidlá, ktoré svoj výkon nedokázali preniesť na cestu. Prišla však zákruta č. 17 (južný portál), pred ňou som zablokoval brzdy a „odporúčal“ som sa mimo trate.

Nanešťastie, práve v tom mieste bolo zvodidlo prerušené, lebo je tam príjazd k nejakej chate a to zvodidlo stúpajúce zo zeme ma katapultovalo rovno hlboko do lesa, do stromu. Po pretekoch bolo dosť náročné odtiaľ vôbec auto dostať. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, zostala vo mne hlboká skúsenosť, že vždy, keď som mal pocit, že to ide veľmi, veľmi dobre, bol som mimoriadne opatrný. Aj za túto skúsenosť vďačím Dobšinskému kopcu.“

Ján Miloň: „Mám jednu úsmevnú príhodu. Asi pred šiestimi rokmi si miestni mysleli, že som Rytmus. Obzerali si má v depe a keď som sa ich pýtal, prečo si ma stále tak obzerajú, tak mi hovoria: „Ujo, vy ste Rytmus, my vás poznáme“. Odvtedy ma každý rok čakajú a stále má volajú Rytmus. Inak táto prezývka mi prischla aj medzi niektorými pretekármi.“

Mojmír Čambal: „Zlé spomienky nemám, aj keď sme v Dobšinej zažili dve veľké búrky a v cieli vedľa nás búchal jeden blesk za druhým. Peknú spomienku mám na minuloročné preteky, kde sa mi mimoriadne darilo, jazdy som si veľmi užíval, lebo mi vychádzali presne tak, ako som chcel, a keď som videl čas 3:06 min., tak som bol naozaj milo prekvapený, keďže na 1,6-tku je to naozaj krásny čas.“

Myslíte si, že Dobšinský kopec právom patrí do seriálu FIA European Hill Climb Championship?

Jaroslav Homola: „Jednoznačne áno. Organizátori, respektíve generácie organizátorov v Dobšinej si to jednoznačne zaslúžia. Preteky boli vždy mimoriadne kvalitne pripravené a bolo jedno, či išlo o slovenské majstrovstvá, alebo neskôr o majstrovstvá Európy. Verní fanúšikovia motoristického športu si takýto status rovnako zaslúžia – okrem iného aj za svoju vernosť. Naše malé Slovensko malo vždy vynikajúcich pilotov, ktorí sa dokázali presadiť v ťažkej konkurencii európskych súperov. Toto je mix základných ingrediencií, ktoré logicky vyústili do seriálu, ktorý si všetci zaslúžia, respektíve zaslúžime.“

Ján Miloň: „Zaradenie medzi európske preteky bolo určite správne rozhodnutie. Tento kopec má všetko, čo má mať. Veľa európskych podujatí má depo roztrúsene po meste, proste inak to nejde.“

Mojmír Čambal: „Dobšiná si Európu určite zaslúži. Už som spomínal, že je to jedna z naj-krajších tratí v Európe a organizačne na najvyššej úrovni. Často počúvam, že Dobšinú organizujú srdciari, ale s tým súhlasím len čiastočne. Dobšinčania sú po organizačnej stránke absolútni profíci, každý vie, čo má robiť, všetko je pripravené a o jazdcov je vždy postarané.“

Máme za sebou rozhovor so šiestimi jazdcami, z ktorých väčšinu poznajú nielen fanúšikovia pretekov automobilov do vrchu na Slovensku, ale aj v zahraničí, ba dokonca v celej Európe. Povedali nám svoje postrehy, pridali nejaké spomienky či zábavné príbehy naviazané k pretekom Dobšinský kopec. Ten v tomto roku oslavuje okrúhle jubileum, XXXV. ročník, a to je dôvod na oslavu a možno aj nejaké drobné prekvapenie, ktoré pripraví organizátor všetkým účastníkom XXXV. Dobšinského kopca 2018 v dňoch 21. – 22. 7. 2018. Informoval tlačový tajomník pretekov DK 2018 Miroslav Majláth.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  5. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  6. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 770
  2. Najužitočnejšia appka 17 703
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 11 915
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 677
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 627
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 387
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 4 602
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 995
  9. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 3 633
  10. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 3 132

Neprehliadnite tiež

V Chmeliarových priestoroch zostáva mesto, okolie pripadlo Machovi

Licencie na prevádzku pohotovostí v Košiciach i v okolí sú rozdané.

Chmeliar v súvislosti s licenciou hovorí o zvláštnom rozhodnutí

LSK Plus sídli v budove, ktorá patrí firme známeho prešovského podnikateľa.

Pohotovosti majú paušál, dostanú takmer stotisíc

Každý mesiac majú isté peniaze.

Hagyariho zlatý padák podpísaný po prehratých voľbách muselo mesto zaplatiť

Prehralo súd s bývalým zamestnancom, s piatimi sa dohodlo. Jeden ešte robí na meste.

Plynovod do Poľska pretne Zemplín

Potrubie povedie cez tri okresy, hraničnú stanicu vybudujú nad Výravou.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

Firma z Bránikovho blogu robila čistky

Sĺpček Zuzany Kepplovej

Čo by mal Šefčovič pochopiť

Veru, nie sme ako Španieli.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Ako nevidiaci zistí, že má šaty rovnakej farby

S čím všetkým sa musí nevidiaci vysporiadať.

Píše Samuel Jezný

Kňazi vraj znásilňujú deti. Môžu za to liberáli

Biskup čelí obvineniu zo zneužitia dieťaťa. Z reakcie cirkvi zastáva rozum.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop