Loránt Tóth: Stálo to za to

Hrhovský divočák má za sebou úspešný prvý ročník. Ako to celé vzniklo, porozprával organizátor Lórant Tóth.

Ako vznikla myšlienka usporiadať práve takéto preteky?

„To, že chceme ukázať svetu, na akom nádhernom mieste žijeme, nám bolo už dlhú dobu jasné. Otázkou bolo, ako to vykonať. Keďže mám rád horskú cyklistiku a len pred pár rokmi som sa prisťahoval späť do rodiska svojich predkov, chcel som objaviť čo najviac skrytých cestičiek a chodníčkov, ktoré môžem svojim horákom brázdiť. Jedného jarného dňa práve pri takomto bádaní som si na lúke pri jazerách dal pauzičku a kochal sa výhľadom na horný kopec. Keďže bola jar a po daždivejšom období, celý kopec bujnel krásnou zelenou farbou sporadicky osvetlený slnečnými lúčmi, ktoré dokázali preniknúť cez pretrhávajúcu sa oblačnosť – už priam gýčová scenéria. A práve tam sa zrodila myšlienka: Aká paráda by bola spraviť tu cyklomaratón. Asi po roku zrenia myšlienky a následne po spomenutí nápadu tým správnym ľuďom, sa už veci dali samé do pohybu.“

Ako ste prišli na názov?

„Na túto problematiku sme použili seriózny nástroj v podobe brainstormingu. Jedno nám bolo jasné, že sa tam musí objaviť názov obce. Pre druhú časť sme hľadali slovo, ktoré najviac vystihne prírodné poklady, ktorými naša malá dedinka disponuje, keďže ich nie je málo. Do hry sa dostali Hrhovské jazerá, najväčší prameň Slovenského krasu, vodopád v strede obce, nádherná okolitá príroda plná diviakov a vysokej zveri, slávny hrhovský vietor, ale aj Holubia skala, ktorá pred Tatármi poskytla útočisko pre kráľa Belu IV.

Nakoniec sme sa dopracovali k verziám Hrhovská divočina a Hrhovský divočák. Divočák sa stal víťazom práve kvôli viacvýznamovosti. Slovo divočák v sebe zahŕňa divokú prírodu, pre tých skôr narodených aj čechizmus od slova diviak a, samozrejme, fakt, že celá akcia bude jedna veľká divočina, či pre športovcov pre náročnejší terén, ale aj organizátorov bez väčších organizačných skúseností.“
Pripraviť takéto preteky zrejme nebolo jednoduché. Koľko trvala celá príprava?

S akými úskaliami ste sa stretli?

„Je pravda, že to nebolo jednoduché, ale keď niečo človeka baví, tak nepozná prekážky. Celková príprava od zrodu nápadu cez plánovanie trasy, návrhu loga, plagátu, web stránky, registrácie, drevených medailí až po značenie trasy a postavenie štartovacieho oblúka trvala približne 5 mesiacov. Asi medzi najväčšie úskalia patrilo zháňanie sponzorov. Keďže išlo o 1. ročník a ešte aj v malej dedinke, málokto veril, že by to mohlo mať väčší úspech. Našťastie, pár takých sa našlo, začo im patrí obrovská vďaka. Ťažkosti nám spôsoboval aj fakt, že málokto z organizačného tímu mal skúsenosti s cyklopretekmi a vôbec s organizovaním. V neposlednom rade nám vyťaženosť pri organizovaní a takpovediac zanedbávanie partnerského života narobilo pár vrások na čele, aspoň teda mne. Dnes môžem zhodnotiť, že to stálo za to.“