ROŽŇAVA. Nedávno sa na pultoch objavila kniha Gemer je vesmír Grafikon 165 166 167. Na prezentácii v Rožňave sme zastihli jedného z autorov Miša Hudáka a položili mu pár otázok.
Vy ani vaši kolegovia nepochádzate z Gemera, napriek tomu ste mu venovali knihu. Ako ste sa dostali ku Gemeru? Čím vás upútal?
– Myslím, že Gemer, alebo Spiš, alebo Abov nemusia byť nutne spojené s Gemerčanmi, Spišiakmi alebo Abovčanmi. Verím, že tento čas uvažovania sa už dávno pominul. Ku Gemeru nás doviedla prirodzená zvedavosť a záujem o zem a krajinu ako celok, v ktorom žijeme všetci spoločne. Celý kraj je výrazný svojou topografiou, nádhernými dolinami rámovanými nízkymi planinami či náhornými plošinami. A túto prirodzenú krásu dopĺňajú veľkolepé diela, ktoré vystaval človek v posledných dvoch storočiach.
Ako vznikala kniha?
– Na Gemer sme sa vracali pravidelne asi rok a štvrť. Fotili sme vopred vytypované aj náhodne objavené miesta, zhovárali sa s ľuďmi, pátrali v archívoch a pomaly triedili nazbieraný materiál tak, aby sa z neho dal vyskladať zrozumiteľný príbeh.
Prečo sa práve železnica stala jej hlavnou osou?
– Príbeh alebo rozprávanie potrebujú svoje tempo, rytmus, motívy. A čo už len lepšie reprezentuje rytmus a tempo ako vlak, ktorý križuje krajinu rovnomernou rýchlosťou a zastavuje a rozbieha sa v staniciach? Železničné trate a priľahlá architektúra boli naším cieľom od úplného začiatku, rozhodli sme sa pre ne ešte pred prvou návštevou.
Gemer ste pochodili hore dole, stretávali sa ľuďmi. Je niečo charakteristické, čo región spája?
– Je to viacero drobných vecí, ktoré však neplatia len pre Gemer, ale pre veľa iných miest. Zaujalo ma, že ľudia, ktorí sa verejne aktívne angažujú, či už v remeslách, umení, alebo kultúre, sú rozprestretí na časovej osi od 20 do 90 rokov. Veľa z týchto aktívnych ľudí nepochádza z Gemera, ale prišlo z vonku, z iných miest, iných dedín, iných častí krajiny. Milujú vás všetci!
V ostatných mesiacoch sa akoby stalo módne písať o Gemeri, ako o regióne s cennými, ale rozpadajúcimi sa pamiatkami, kde je slabo platená práca alebo jej niet. Ako toto vnímate?
– Na posledné mesiace neviem relevantne odpovedať, lebo knihu sme začali robiť pred takmer troma rokmi. Myslím však, že spoločenská debata vznikla omnoho skôr, keď sa začali opravovať prvé hrady a vznikol k nim národný program na ich záchranu. Rokmi sa záujem z najväčších dominánt, ktorými hrady bezpochyby sú, presunul na ďalšie oblasti a objekty ako kaštiele, kúrie a rodové sídla. A prirodzene sa debata rozvinula k ďalším dôležitým stavbám, tentoraz technického charakteru. Opravujú sa, alebo stavajú repliky starých pecí, hámrov, mlynov, pribúdajú železné a banské cesty, náučné chodníky, deje sa to v celoslovenskom meradle. Gemer vďačí svojmu lepšiemu mediálnemu postaveniu pravdepodobne preto, že bol oproti veľkej väčšine krajiny industrializovaný výrazne skôr, a tak sú aj jeho technické stavby staršie a inžiniersky výnimočnejšie. Ja by som si takýto záujem určite užil a najmä využil.
Objavilo sa niekoľko projektov, medzi nimi aj vaša kniha, ktoré mapujú či sa venujú oprave pamiatok. Sú za nimi ľudia nepochádzajúci z regiónu. Je to s ľuďmi na Gemeri naozaj tak zlé, že potrebujeme v niektorých oblastiach pomoc zvonku?
– Nenazýval by som vydanie knihy pomocou. Ak môžem, uvediem príklad svojho mesta, Košíc. Čím viac ľudí doňho prúdi, či už kvôli práci, štúdiu, alebo len kvôli oddychu,či z čírej zvedavosti, tým viac interpretácií tohto miesta vzniká. Mesto je tak bohatšie o pohľady, nápady, možnosti, môže konfrontovať svoju zaužívanú lokálnu pravdu s okolitým svetom a byť lepšie a otvorenejšie. Mať viac možností je lepšie ako mať menej možností.
Ako sa pozeráte na skutočnosť, že kým v minulých rokoch do gemerských dedín chodili ľudia z iných regiónov skôr len chalupárčiť, teraz sa snažia už aj aktívne vplývať. Čo sa zmenilo?
– Vzťah ku krajine. Vyššie som spomínal hrady. Tento dlhoročný program vzbudil v stovkách až tisícoch ľudí zdravú lokálnu hrdosť, záujem o vlastný pôvod a vzťah k zemi. Ciest, ako sa k tomu vzťahu dostať, je nespočetne.
A akými reakciami ste sa na Gemeri stretávali, či už pri zbieraní podkladov na knihy, no i potom pri jej prezentácii?
– Môžem vysoko vyzdvihnúť zdieľnosť ľudí. Myslím, že každý s kým sme sa stretli a rozprávali, pochopil rýchlo náš úprimný záujem bez ďalších skrytých úmyslov. Ľudia, ktorí kúpili stanice od železníc a dnes v nich bývajú, nám ukazovali svoje obývačky, bývalí aj súčasní pracovníci železníc nám rozprávali formálnu aj neformálnu históriu staníc bez toho, aby sa pozerali na hodinky, že ich už zdržujeme. Na prezentáciách bolo úžasné to, čo nastalo po ich skončení. Ľudia ostávali a dlho debatovali.
Je nejaké konkrétne miesto, ktoré ste si na Gemeri vy či vaši spolutvorcovia zvlášť zamilovali?
– Pec a stanica lanovky a staré družstvo v Sirku, Koprášsky viadukt, závodná jedáleň v Slavošovských papierňach, prázdne kostoly v Šiveticiach a Jelšavskej Teplici, celý Železník, depo v Plešivci, nemocnica v Revúcej, kino Baník v Nižnoslanskej Hute, Rodičovské centrum Detstvo Deťom v Dobšinej, vstupná tabuľa do Štítnika, mám pokračovať ďalej?
PÁR SLOV O AUTOROCH
Danka Bodnárová je zodpovedná za grafickú úpravu knihy. Je to mladé dievča, ktoré vyštudovalo architektúru a už tretiu sezónu vedie veľmi úspešný streetfoodový stánok Robin street food. Objektívne treba povedať, že robí najlepšie hot dogy v meste Košice a jeho okruhu širokom sto kilometrov.
Slavo Stankovič je zodpovedný za obrazovú/ fotografickú časť knihy, okrem fotografovania sa venuje obľúbenému projektu Authentic Košice, ľuďom z celého sveta ukazuje neštandardné miesta nielen Košíc, ale celého východného Slovenska. To všetko zo sedadiel starej Škody 120.
Mišo Hudák sa staral o texty a archívny výskum. Venuje sa prevažne dokumentárnemu filmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
