Rožňavské mestské divadlo Actores pripravuje na budúci utorok stú reprízu hry 39 stupňov. Pri tejto príležitosti sme položili pár otázok predstaviteľovi hlavnej postavy Róbertovi Kobezdovi.

Čaká vás stá repríza hry 39 stupňov. Je to veľa či málo? Kam všade ste sa s predstavením za tie necelé štyri roky dostali?

– Keď sme pred štyrmi rokmi uviedli túto komédiu, vôbec sme nepredpokladali, že sa stane tak úspešným titulom. Prekvapilo nás to. Zároveň sme mali tú česť ju zinscenovať ako prví na Slovensku. O to viac, že získala nespočetné množstvo prestížnych ocenení: Cenu Lawrenca Oliviera pre najlepšiu komédiu (2007), Cenu Tony Award vo viacerých kategóriách (divadelný Oscar), vo Francúzsku ceny Moliére France atď. Bola to pre nás výzva siahnuť po tak úspešnom broadwayskom titule. Dosiahnuť hranicu 100 repríz je veľkým potešením a zadosťučinením. Veď tento počet je samotným meradlom obľúbenosti, či už u dospelého diváka, alebo mládeže. Komédiu sme odohrali na rôznych divadelných i nedivadelných scénach na Slovensku a s úspechom ju uviedli aj na festivaloch v Českej republike a Srbsku.

Stá repríza asi nebude len taká bežná. Čo ste pripravili pre divákov?

– Stá repríza bude spoločenským stretnutím s divákmi, pozvanými hosťami, priateľmi, sponzormi, partnermi divadla. Je to aj forma poďakovania za neustálu priazeň. Na dôvažok tí, ktorí ju už videli, môžu zase porovnať, ako sa inscenácia za tie štyri roky zmenila. Divadlo je totiž živý organizmus, ktorý neustále pracuje a zároveň sa vyvíja. A tak je to aj s predstavením. Nikdy nie je rovnaké, stále sa s ním niečo deje, formuje sa, napríklad aj reakciami a postrehmi divákov. A práve pre nich sme pripravili okrem uvedenia hry aj koncert mladých interpretov Mareka Lacka a Tomiho Sučíka, ktorí sa preslávili v šou Hlas Česko-Slovenska alebo v súťaži Slovensko hľadá Superstar. No a okrem toho nesmie chýbať ani sladké tortové prekvapenie a nejaký ten prípitok.

Aká bola úloha Richarda Hannaya pre vás? Hra bola spracovaná už viackrát, čerpali ste z týchto stvárnení inšpiráciu, alebo ste išli vlastnou cestou?

– Richard Hannay mi prirástol k srdcu. Nazývam ho takým mojím divadelným Jamesom Bondom, ktorý si drží svoj štýl, charizmu a dokáže veľmi hrdinsky prechádzať každou situáciou. Je samozrejmé, že som si pozrel nejaké tie záznamy iných produkcií, inšpiroval sa, videl aj filmové spracovanie, ale aj tak každý z hercov dal do charakteru postavy tú svoju hereckú individualitu a obohatil Richarda svojimi hereckými výrazovými prostriedkami. A verím, že tak to bolo aj v mojom prípade. Množstvo vecí, ktoré sa dejú v inscenácii, autori predpísali a dokonale vykreslili. To bola tiež veľmi dobrá inscenačná pomôcka. Čím sa predstavenie viac hráva, tým viac sa mi Richard dostáva pod kožu.

Za stvárnenie úlohy ste dostali aj cenu Literárneho fondu. Ako vnímate toto ocenenie?

– Toto ocenenie si veľmi vážim a som zaň vďačný. Každá takáto cena je pre herca odmenou a zároveň nesmiernou motiváciou. A to hlavne pre herca z divadla v malom meste na Gemeri...

Ako pred rokmi vznikol nápad naskúšať práve toto predstavenie?

– Naše divadlo sa snažilo počas svojej 24 ročnej tvorby prinášať vždy rôznorodé tituly a používať rôzne spôsoby realizácie. Prešli sme viacerými tvorivými procesmi, počas ktorých sme produkovali autorské projekty, inscenácie významných svetových dramatikov, pohybové či akrobatické predstavenia, rozprávky pre deti, adaptované inscenácie, či priniesli na dosky divadla scenáristické diela Tatiany Masníkovej... Túžili sme však inscenovať aj nejaký svetovo uznávaný titul, ktorý bude zároveň aj skvelým materiálom pre herecké stvárnenie. Pri hľadaní vhodného titulu sme narazili práve na špionážnu komédiu 39 stupňov. Ide naozaj o jedinečne napísanú adaptáciu na základe novely Johna Buchana a filmu Alfréda Hitchcocka, ktorú v roku 2005 uviedol na svetové javiská autor Patrick Barlow.

Odohrali ste 99 prestavení. Na Slovensku i v zahraničí. S akými reakciami divákov ste sa stretávali?

– Reakcie divákov boli absolútne úžasné. Táto komédia chytí podľa môjho názoru každého diváka. Je plná zvratov, kriminálnych zápletok, nepredvídaných situácií, fantastických dialógov plných humoru. Mne osobne sa nesmierne páči aj multifunkčnosť nášho scénografického riešenia. Zároveň režijné spracovanie Tatiany Masníkovej, ale veľmi umne a citlivo pracuje v inscenácii napríklad aj zvukár Martin Mihok a to s hudbou a zvukmi, ktoré dotvárajú celkový obraz inscenácie a posúvajú ju do filmovej podoby. Už po niekoľkých reprízach prichádzali od divákov veľmi pozitívne reakcie v znení: prekvapivé, inovatívne, nezabudnuteľné, skvelé herecké výkony, chytré a výborne zahrané. Dokonca sme mali reakciu aj od diváka, ktorý mal možnosť vidieť v ten istý deň v Bratislave našu a aj českú verziu v podaní Dejvického divadla z Prahy. Naše podanie a herecké stvárnenie prekonalo podľa jeho názoru aj toto legendárne divadlo. Čo je pre nás absolútna pocta, keďže Dejvické divadlo považujeme za jedno z naj.

Menilo sa nejako herecké obsadenie?

– Počas štyroch rokov sa vystriedalo niekoľko hercov. Z pôvodnej zostavy v predstavení hrá Attila Bocsárszky a ja. V súčasnom obsadení účinkuje ešte Patrícia Stehelová a Samuel Borsík v alternácii s Petrom Kočanom, ktorý si po rokoch zopakoval návrat na dosky divadla Actores. Hral v inscenáciách Fyzici, Šuflikári, Láska dona Perlemplína, Život osamelého Škrtiča vo veľkom meste... Momentálne je po úraze, a tak na svoje ďalšie predstavenie čaká.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer