HRHOV. Ľudská činnosť spôsobila, že v polovici minulého storočia na stráňach nad Hrhovom zostala zväčša iba holá skala.
Ambiciózny projekt a nezlomná práca lesníkov i obyvateľov z okolitých dedín však na tieto miesta vrátili les.
Dedinka Hrhov sa nedávno dostala medzi významné lesnícke miesta. Presnejšie sú to Hrhovské (ne)spustnuté pôdy. Je to krasová oblasť nad dedinou.
V minulých storočiach sa vplyvom ľudskej činnosti stala z týchto miest holá skala. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa rozbehol projekt, ktorého cieľom bolo zalesnenie týchto strání.
Je to príbeh s dobrým koncom a ľudia, ktorí tieto miesta nepoznali, si dnes myslia, že les tam rástol odjakživa.
Slávnostné vyhlásenie 49. významného lesníckeho miesta, ktorým sa Hrhovské (ne)spustnuté pôdy stali ako prvá lokalita na Gemeri, bolo spojené aj ukončením jarného zalesňovania, v rámci ktorého folklórna skupina Hôra z Rejdovej priblížila obyčaje a zvyky s tým spojené. Podujatie sa uskutočnilo 10. mája.
Počas krátkeho programu zasadili generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Marian Staník, riaditeľ Odštepného závodu Rožňava Štefan Zubriczký, starosta obce Hrhov Ladislav Tankó a zástupca Pozemkového spoločenstva Hrhov Miloš Urbančík pamätné lipy, symbolicky, ako posledné stromy tohtoročného jarného zalesňovania.
Výber miesta tohto podujatia nebol náhodný, ale taktiež veľmi symbolický. Priamo pod hrhovskými kopcami, ktoré sú príkladnou ukážkou lesníckeho zalesňovacieho úsilia.
Garantom projektu významných lesníckych miest je Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene.
„Tento projekt, budovanie siete významných lesníckych miest, vymyslel kolega Ján Mičovský, keď pôsobil v Lesoch SR v roku 2007, keď sa otvorilo prvé miesto v Topoľčiankach. My sme od neho dostali ako ďalší, ktorí sa majú o tieto veci starať. Od 2008 k tomu pristúpilo Lesnícke a drevárske múzeum už ako súčasť štátneho podniku Lesy SR,“ uviedla vedúca Drevárskeho a lesníckeho múzea Ľubica Miľanová.
„Ukázať majú predovšetkým to, čím lesníci prispeli do kultúrneho dedičstva Slovenska. Ukazovať všetky zaujímavé udalosti, osobnosti, objekty, technické pamiatky, revitalizačné projekty, ktoré sa zrealizovali. To sú veci, na ktoré chceme v rámci tohto projektu upozorniť. Vydali sme dve publikácie, jedna vyšla v roku 2009, druhá v roku 2017.“
Miesta ako Hrhovské (ne)spustnuté pôdy patria podľa Miľanovej medzi klenoty.
„Bola som na jednom zhromaždení, kde jedna ochranárka veľmi apelovala na Tichú a Kôprovú dolinu, že to sú naše klenoty. Nie je to celkom pravda. Našimi klenotmi sú aj Hrhovské nespustnuté pôdy, pretože takto nádherne zalesnené sú len vďaka lesníkom, ktorí tu v 60. – 70. rokoch minulého storočia vymysleli nový postup, ako zalesniť spustnuté pôdy, ktoré sme si spôsobili sami, ale sú i iné miesta. No nikto sa k nim nevracia a nemá ochotu sa s tým oboznámiť. Takže aj týmto spôsobom chceme zviditeľniť robotu lesníkov,“ pokračoval Miľanová.
„V rámci pôsobnosti celého štátneho podniku sa každoročne na lesných pozemkoch vysádza okolo 15 miliónov nových stromčekov. Najväčšie zastúpenie má buk, až 42 percent. Ihličnaté dreviny tvoria pri obnove porastov približne jednu tretinu, s dominanciou smreka a menším zastúpením jedle, smrekovca a borovice. Takmer polovica týchto plôch je zároveň obnovovaná aj prirodzene prostredníctvom prirodzeného zmladenia z okolitých porastov,“ uviedol generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Marian Staník.
Posúvať múdrosť nasledovníkom
Lesník Ján Mičovský má pri pohľade na Hrhovské (ne)spustnuté pôdy pocit hrdosti.
HRHOV. Lesník Ján Mičovský sa ako 19-ročný brigádnik vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene do Hrhova dostal spolu s vtedy začínajúcim lesníkom pán Tužinským.
„Upozornil ma na tieto plochy, že tu existuje zaujímavá pokusná sféra zalesniť niečo, čo je takmer nezalesniteľné. Tieto plochy trpeli za stáročia devastáciou, pasením, odlesňovaním. Vypadalo to tak, že je to nemožná úloha zalesniť holú skalu. No vedátori zo Zvolena spolu s tunajšími gemerskými lesníkmi sa pustili do roboty. Dokázali skoro nemožné,“ uviedol lesník Ján Mičovský.
„Mňa v súčasnosti, po 44 rokoch udivuje, že naozaj to, čo sme merali vo výške 30 – 40 cm obklopené skalami, vytvorilo zelenú clonu, kde už skalu nie je vidieť. Je to nádherný dôkaz zmysluplnosti lesníckej práce. Nielen zalesňovať pre zalesňovanie, alebo hospodáriť v lese, aby sa dali využívať všetky úžitky, ale preto, aby sme správne krajinu chránili, ošetrovali, a keď treba, aj zachraňovali. Toto je práve prípad záchrany.“
Špecifické podmienky krasovej oblasti si vyžadovali vymyslieť pri zalesňovaní mimoriadne spôsoby, dovtedy nepoužívané.
„Práve preto prišla na rad metóda, ktorá má názov pyrotechnická. Výbušninou sa hĺbili diery v skale, do nich sa navážala zemina, kde nevyšli autá, nosila sa na chrbtoch,“ upresnil Mičovský.
Čo ho pri pohľade na Hrhovské (ne)spustnuté pôdy napadá? „Jednak to, že som nejako rýchlo zostarol. Len včera som vyšiel z lesníckej školy a už mám byť dôchodca. Zdá sa mi to strašne nespravodlivé. A napadá mi to, že existujú lokality, ktoré sú takým veľkým svedectvom toho, že máme byť prečo hrdí na našich predkov lesníkov, ktorí urobili takéto dielo. Máme preto povinnosť o tom rozprávať, ako teraz pri vyhlásení významného lesníckeho miesta a posúvať túto múdrosť našim nasledovníkom,“ uzavrel Mičovský.
Ján Mičovský. (zdroj: Peter Podolinský)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
