HRHOV. Sysľom pasienkovým sa na dvoch obnovených lokalitách Gemerská Hôrka a Hrhov v Slovenskom krase darí.
Ako informuje organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, zimu prežilo asi 330 jedincov, čo je pri ich vysokej úmrtnosti počas hibernácie veľký úspech.
Sysle už začali obsadzovať aj plochy, ktoré boli vyčistené od kríkov a stromov, v pôvodnej kolónii ich už totiž bolo priveľa.
„Môžeme skonštatovať, že aj napriek dlhej zime pozorujeme teraz najlepší jarný stav po rokoch. Týka sa to i ďalších lokalít na Slovensku. Pripisujeme to aj prikrmovaniu pred spánkom. Teplé jarné počasie im tiež prospelo, môžu sa dobre vypásť a my im rovnako pomôžeme aj jarným doplnením potravy slnečnicou, jablkami a podobne,“ uviedol Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku.
K spánku sa ich uložilo štyristo
V Gemerskej Hôrke a na Hrhove sa koncom septembra uložilo k spánku asi 400 sysľov.
Najprv oddychujú samice, ktoré mali v lete mláďatá.
Sysle na Gemeri už spia, zobudia sa o päť mesiacov Čítajte Neskôr sa pridajú i samce a ako posledné sa uložia do nôr mláďatá.
Sysle zimujú 150 až 210 dní, počas tohto obdobia môže až polovica z nich prirodzene uhynúť.
Sysle zo Slovenského krasu sa zobudili 11. marca, ale vzhľadom na chladné počasie mnohé opäť zaliezli do nôr. Budili sa postupne až do 10. apríla.
V Gemerskej Hôrke a Hrhove bola v čase začatia projektu syslia populácia na pokraji vyhynutia, vďaka projektu Life Energia sa situácia stabilizovala a teraz na jar je v Slovenskom krase asi 330 sysľov.
Dobre vykŕmená syslia samička môže mať až 10 mláďat.
Syseľ pasienkový sa dožíva priemerne iba 15 mesiacov, maximálne päť rokov.
Typický sociálny druh
Syseľ patril v minulosti medzi bežné živočíchy a bol významnou zložkou potravy dravcov, napríklad sokola rároha, orla kráľovského či orla krikľavého.
„Pre jeho veľký význam v krajine sa spolu s farmármi snažíme o jeho návrat. Obe lokality v Slovenskom krase boli vyčistené od náletov stromov a krov a pravidelne ich kosíme,“ vysvetlil Hapl.
Doplnil, že syseľ je typický sociálny druh, rád panáčkuje a pri spozorovaní nebezpečenstva upozorní ostatných pískaním.
Vyskytuje sa v len lokalitách, ktoré sú pravidelne kosené alebo spásané.
V dávnej minulosti pozostávali jeho kolónie z niekoľko tisíc jedincov a bol pokladaný za škodcu, dnes ho ochrancovia prírody i farmári opätovne vypúšťajú na svoje pasienky.
Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
