Historička rožňavského Baníckeho múzea SYLVIA HOLEČKOVÁ sa v rámci svojej odbornej činnosti venuje aj príprave výstav. Aj v nich predstavuje verejnosti výsledky práce. Keď sa exponáty dostávajú z depozitárov na svetlo, akoby ožili ich príbehy.
Aktuálne je v Nových Zámkoch vaša výstava Rožňavské cechy. Je to už jej ôsma repríza. Je to veľa či málo? Kde všade už bola predstavená?
– Výstava Rožňavské cechy prezentuje mimoriadne bohatý trojrozmerný materiál, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou života rožňavských cechov. Výstavu si mohli návštevníci pozrieť v Bratislave, Komárne, vo Fiľakove, v Rimavskej Sobote, v Akadémii Rovás v Košiciach, v Jelšave a v Budapešti, kde bola inštalovaná v roku 2013 v Slovenskom inštitúte. Aktuálne je v Múzeu Jána Thaina v Nových Zámkoch a v mesiacoch máj – júl bude výstava prezentovaná vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde bude mať deviatu reprízu. Takže repríz je veľa. Som spokojná a teší ma, že o výstavu je stále záujem. Zvyšuje to prestíž múzea.
Dôležité sú pre mňa pozitívne ohlasy na túto výstavu, či už v Rožňave. alebo v mestách, kde bola výstava inštalovaná.
Aký dlhý čas trvá príprava takejto výstavy a aký dlhý je potom jej život?
– Každá výstava je iná, preto ku každej výstave pristupujem osobitne a s veľkou zodpovednosťou. Moje doterajšie výstavy sú výsledkom niekoľkoročného výskumu. Nielen vo vlastnom fonde, ale aj v archíve, v teréne, prípadne vo fondoch iných múzeí. Výstava môže byť koncipovaná z viacerých pohľadov, vždy by však mala pôsobiť ucelene. Dôležité je preto vedieť, na čo má byť zameraná. Nie je to len o vystavení predmetov. Za každou výstavou sa skrýva kopec častokrát mravčej práce, ktorú návštevník nevidí, nevníma. Vidí len hotovú, už sprístupnenú výstavu. Podľa mňa každá výstava je príbehom a zároveň každý vystavený predmet má svoj vlastný príbeh. Je na autorovi výstavy, v tomto prípade na mne, ako ten príbeh podám. Snažím sa preto výstavy pripravovať a realizovať tak, aby upútali. Aby návštevník prišiel, popozeral sa, niečo sa dozvedel a aby sa v budúcnosti vrátil pozrieť si ďalšiu, inú výstavu. A popri tom zakaždým prezentujem časť bohatého zbierkového fondu múzea. Samozrejme, pokiaľ je o výstavu záujem. Ale ani po skončení výstava neumiera. Žije ďalej prostredníctvom zbierkových predmetov uložených v depozitárnych priestoroch múzea.
Pripravili ste viacero výstav. Ako sa im darilo? Ktorú považujete za najvydarenejšiu?
– Aktuálne som autorkou troch výstav, prostredníctvom ktorých prezentujem a propagujem bohatú históriu Rožňavy, resp. jej okolia. Okrem spomínanej cechovej výstavy sú to dve výstavy zamerané na prezentáciu výrobkov dvoch gemerských kameninových manufaktúr. Aj tieto výstavy oslovili. Jednou z nich je výstava Poézia kameniny. Prezentuje výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry a má za sebou päť repríz. Najnovšia je výstava Spomienka muránskej kameniny, ktorá je momentálne vo Fiľakove. V roku 2018 bude ešte inštalovaná v Rimavskej Sobote a v Jelšave. K všetkým svojim výstavám mám veľmi pozitívny vzťah. Sú výsledkom mojej práce. Osobne mi však najviac učarovali cechy, pretože život v nich bol neskutočne pestrý a zaujímavý, taký „rozprávkový príbeh“ so všetkým dobrým aj zlým, čo k rozprávke neodmysliteľne patrí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
