Korzár logo Korzár Gemer
Štvrtok, 23. január, 2020 | Meniny má Miloš

Základná škola získala nové priestory

Základná škola v Dobšinej dostala novú nadstavbu.

Nová trieda.Nová trieda.(Zdroj: Peter Podolinský)

DOBŠINÁ. Žiakom i učiteľom dobšinskej základnej školy sa bude žiť o niečo ľahšie. Už pár týždňov môžu využívať nové priestory nadstavby.

Minulý týždeň v pondelok prebehlo aj slávnostné otvorenie.

Okrem primátora Dobšinej Jána Slováka a riaditeľa základnej školy Jaroslava Hutníka sa ho zúčastnili aj splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin a bývalý štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Štefan Chudoba, člen expertnej skupiny na pomoc najmenej rozvinutým okresom.

Článok pokračuje pod video reklamou

Škola

Základná škola v Dobšinej, ktorá je v prevádzke od roku 1975, sa v ostatných rokoch borila s nedostatkom priestorov. Z toho dôvodu museli byť štyri triedy mimo areálu školy.

„Dve boli v priestoroch materskej školy a dve v priestoroch bývalých vodných elektrární, ktorá už teraz patrí mestu,“ začal riaditeľ základnej školy Jaroslav Hutník.

V nadstavbe bolo vybudovaných päť tried, kabinet pre učiteľov a sociálne zaradenia.

„Presťahovali sme sem spomínané štyri triedy a jednu, ktorá bola v nevyhovujúcich priestoroch,“ pokračoval Hutník.

Rekonštrukcia trvala do júna do decembra 2017, učiť v nových priestoroch začali na prelome januára a februára tohto roku.

Prvý zrealizovaný projekt

Spomínaná prestavba má jedno prvenstvo. Je to prvý schválený i zrealizovaný projekt v rámci Akčného plánu okresu Rožňava.

„V prvom rade som veľmi rád, že akčné plány pre najmenej rozvinuté okresy majú aj konkrétne výsledky, pretože táto nadstavba je súčasťou Akčného plánu okresu Rožňava a je to už zrealizované. Dali sme to do prevádzky. Význam to má obrovský, pretože základná škola už počtom tried na počet žiakov nestíhala a museli sme riešiť externé triedy mimo budovy školy. Teraz sa konečne zlúčilo a všetci žiaci sú pod jednou strechou,“ uviedol primátor mesta Dobšiná Ján Slovák.

„Z regionálneho príspevku sme na túto nadstavbu dostal 250-tisíc eur, ktoré boli účelovo použité. Mesto financovalo zariadenie a vybavenie.“

Pozitívne vníma zrealizovaný projekt aj splnomocnenec vlády SR.

„Veľmi dôležité bolo, že pán primátor vedel úplne presne, čo potrebuje, stavil na prioritu vzdelávania, vedel, že potrebuje rozšíriť školu. Pustil sa do toho a výsledok sa dostavil,“ uviedol Anton Marcinčin.

Začať treba u detí

Základná škola má teda aktuálne 32 tried, čo predstavuje viac ako 600 žiakov. Z nich je veľká časť zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde rodičia nie príliš dbajú o ich výchovu.

Často nenavštevujú materskú školu a mnohé tak musia doháňať v nultom ročníku základnej školy.

„Deti v nultom ročníku sa potrebujú naučiť základné hygienické návyky, uchytiť pero, spoznávať farby či zaviazať si šnúrky, to všetko sa musia naučiť v nultom ročníku, lebo rodičia s nimi doma toto neurobia,“ pokračoval Hutník.

„Rozšírenie kapacity pomohlo k tomu, aby takého deti mohli prijímať a vzdelávať.“ V tomto školskom roku majú v nultom ročníku štyri triedy.

Primátor mesta si je vedomý toho, že vzdelanie je nevyhnutným základom toho, aby sa ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia dokázali presadiť. Aj preto sa čoskoro začne výstavba materskej školy.

„Myslím si, že je najdôležitejšie začať u detí. U nich začína výchova a vzdelávanie, aby sme vychovali pre spoločnosť prospešných ľudí, ktorí sa vedia začleniť do života. Nebudú to deti, ktoré prídu do školy a nevedia po slovensky. Škôlka je ten začiatok. Myslím si, že minimálne dva roky by mala byť aj povinná pre všetky deti. Dajú sa tam naučiť základné veci a potom sa pokračuje na základnej škole. Nebude tak základná škola musieť deti učiť základným hygienickým návykom či poznávaniu farieb,“ pokračoval Slovák.

Rekonštrukcie základných škôl z regionálneho príspevku sa chystajú aj v iných okresoch.

„Bez nich sa nepohneme. Tu sa formuje budúci trh práce. Zistili sme, že dnes nemáme ľudí, ktorých by sme vedeli zamestnať a zároveň máme obrovský počet či už registrovaných nezamestnaných, alebo ľudí, ktorí sú mimo trhu práce, aj keď nie sú registrovaní na úrade práce. Tu sa začína v materských a základných školách práca s ľuďmi, ktorí nás budú živiť a určia, čo Slovensko bude produkovať v službách a tovaroch. To je cesta, ktorú si zvolili starostovia a primátori správne a určite takéto podpory budeme poskytovať,“ uviedol Marcinčin.

Pomalý rozbeh

V súvislosti so schvaľovaním projektov z akčných plánov sa často spomína nedostatočná rýchlosť.

„Som člen Rozvojovej rady okresu Rožňava. Venoval som veľa času zostavovaniu akčného plánu okresu. S kolegami sme urobili všetko preto, aby plán zahrňoval všetky požiadavky okresu. Či sú to samosprávy, alebo podnikatelia, každý mal možnosť zapojiť. Kto sa zapojil, je zahrnutý. Žiaľ, nejde to tak rýchlo, ako sme si mysleli. Stále to ešte potrebuje vychytať muchy, ale myslím si, že sa to konečne začalo hýbať. Začínajú sa riešiť aj sociálne podniky, ktoré sú veľmi dôležitou súčasťou vytvárania pracovných miest. V našom okrese je to asi najpotrebnejšie,“ uviedol Slovák.

Samotné akčné plány vníma Marcinčin pozitívne.

„Akčné plány sa na jednej strane ako koncept ujali dobre. Napríklad v Banskobystrickom kraji chce pán župan vypracovať akčné plány pre každý okres kraja. Na druhej strane je to, kvôli čomu ich robíme, a to je realizácia. Tam sme chceli ísť rýchlo, hovorilo sa o flexibilnom príspevku, o cielenom využívaní európskych fondov, no zaostávame. Dúfam, že Úrad vlády, ktorý má realizáciu príspevku na starosti, proces urýchli. Vidím tam už zlepšenie a aj ja som v rámci mojich možností k dispozícii, len to, samozrejme, nezáleží len na mne,“ povedal splnomocnenec vlády.

V čom je teda najväčší problém?

„Asi v tom, že máme príliš veľa právnikov a ľudí, ktorí nevideli okrem Bratislavy nič. Pretože sú to jednoduché veci. Riešia sa napríklad financie z rezervy vlády, ktoré viete z priebehu niekoľkých týždňov dostať na tvár miesta, a zároveň regionálny príspevok komplikujeme do možnej miery a potom starostovia a ďalší zúčastnení sú skeptickí. Trvá to polroka, rok, dva roky. Tam je ten rozdiel,“ vysvetlil Marcinčin.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Gemer Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  2. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  5. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  6. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  7. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  8. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  9. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  10. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár
  1. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  2. Kaufland daroval Centru voľného času v Skalici 4 016 €
  3. OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Liptovskom Mikuláši
  4. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  5. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
  6. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  7. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  8. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  9. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 20 441
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 766
  3. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 11 126
  4. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 845
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 10 055
  6. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 8 068
  7. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 8 006
  8. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 7 497
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 7 421
  10. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 7 389

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop